Slová „ Černobyľ “ a „Three Mile Island“ si hneď každý spojí s najhoršími jadrovými katastrofami, ktoré však tak trochu blednú v porovnaní s počtom obetí teroristických útokov alebo prírodných katastrof. Svetová jadrová asociácia poukazuje na to, že každý rok sa 8,7 milióna úmrtí pripisuje znečisteniu ovzdušia spaľovaním fosílnych palív, a to aj prostredníctvom elektrární.
Napriek tomu je na jadrových nehodách niečo, čo je vo svojej podstate desivé. Možno je to preto, že jadrová energia
môže byť použitá na výrobu jadrových zbraní, ktoré by sa stali jedným z najsmrteľnejších výtvorov ľudstva. Aj keď je počet obetí jadrových katastrof relatívne nízky, vedľajšie škody, ktoré spôsobujú, sú veľmi vysoké. Tu je päť najhorších jadrových katastrof v histórii v zdanlivom poradí závažnosti.
Černobyľ
Dátum: 26. apríla 1986
Miesto: Černobyľ, Ukrajina
Úmrtia: 30, plus tisíce ďalších na rakovinu štítnej žľazy vyvolanú žiarením
Evakuácia: 115 000 okamžite, plus mnoho ďalších v nasledujúcich mesiacoch
Katastrofická porucha reaktora 4. bloku v jadrovej elektrárni v Černobyle bola zďaleka najhoršou jadrovou katastrofou v histórii. V skutočnosti je incident v Černobyle jedinou haváriou, ktorá spôsobila úmrtia na akútnu otravu ožiarením.
Katastrofa v Černobyle bola výsledkom ľudskej chyby a chybnej konštrukcie reaktora. Operátori elektrárne sa rozhodli vykonať bezpečnostný test, kým bol reaktor 4. bloku dočasne mimo prevádzky. Test mal určiť, či chladiaci systém reaktora môže fungovať pri výpadku elektrickej energie. Namiesto toho zlá komunikácia viedla k náhlemu prehriatiu, ktoré spôsobilo masívny výbuch a požiar v reaktore.
Medzi 30 úmrtiami v Černobyle boli dvaja pracovníci zabití pri výbuchu a 28 hasičov a záchranárov, ktorí boli vystavení obrovským úrovniam radiácie (jeden zomrel na infarkt). V nasledujúcich týždňoch boli na severnej pologuli zaznamenané vetrom unášané oblaky žiarenia z požiaru.
Státisíce ľudí boli z okolia havárie evakuovaných. I tak sa odhaduje, že za posledných 35 rokov ochorelo 7 000 detí a dospievajúcich vystavených ožiareniu z Černobyľu na rakovinu štítnej žľazy. Našťastie väčšina z nich nebola smrteľná.
Fukushima Daiichi
Dátum: 11. marec 2011
Miesto: Fukušima, Japonsko
Úmrtia: Žiadne úmrtia v dôsledku žiarenia, 2 313 nepriamych úmrtí počas evakuácie
Evakuácia: 160 000
11. marca 2011 zemetrasenie s magnitúdou 9,0 pri severovýchodnom pobreží Japonska vyvolalo smrtiacu vlnu tsunami dosahujúcu výšku takmer 30tich metrov. Ničivá udalosť, známa ako zemetrasenie v Tóhoku a tsunami, zabila v japonských pobrežných mestách a mestečkách viac ako 19 000 ľudí.
Jadrová elektráreň Fukušima Daiichi stála tsunami v ceste, a tak jej záložné generátory boli zničené. Bez napájania boli chladiace systémy elektrárne nefunkčné, čo spôsobilo prehriatie a roztavenie v troch zo štyroch reaktorov elektrárne. V elektrárni došlo aj k výbuchom vodíka.
Japonské úrady zo strachu pred masívnym únikom radiácie zaviedli nútenú evakuáciu 160 000 ľudí v bezprostrednej blízkosti, vrátane slabých a starších ľudí v nemocniciach a opatrovateľských domoch. Unáhlená evakuácia má na svedomí viac ako 2300 úmrtí.
Našťastie, podľa Vedeckého výboru OSN pre účinky atómového žiarenia neboli priamo pripísané žiadne úmrtia alebo zvýšené diagnózy rakoviny, kvôli vystaveniu žiareniu z katastrofy vo Fukušime Daiichi.
SL-1
Dátum: 3. januára 1961
Miesto: Idaho Falls, Idaho, Spojené štáty americké
Úmrtia: 3
Evakuácia: Žiadna
Tento výbuch v experimentálnom jadrovom reaktore v Idahu zostáva jedinou smrteľnou jadrovou katastrofou v americkej histórii.
Reaktor SL-1 bol jedným z 52 malých reaktorov, ktoré armáda testovala ako elektrické generátory v odľahlej časti Idaha. 3. januára sa traja inžinieri, ktorí prevádzkovali reaktor SL-1, vrátili do práce po 11-dňovej odstávke. Pri pokuse o reštart reaktora 22-ročný armádny špecialista John A. Byrnes náhodou vytiahol riadiacu tyč príliš ďaleko, čo spôsobilo, že reaktor vzrástol na viac ako 6000-násobok menovitého výkonu.
Teplo generované prehriatím okamžite odparilo vodu v generátore a vytvorilo parný výbuch, ktorý zdvihol celý reaktor 3 metre nad zem. Bohužiaľ, výbuch zabil všetkých troch mužov v službe. Obeťami boli okrem Byrnesa Navy Seabee, Richard C. Legg a armádny špecialista Richard Leroy McKinley. Boli pochovaní v olovených rakvách, aby sa zabránilo kontaminácii radiáciou.
Na získanie tiel mužov a vyčistenie miesta bolo 790 pracovníkov vystavených žiareniu, ale neboli hlásené žiadne nepriaznivé účinky na zdravie. A vzhľadom na to, že sa jednalo o opustené miesto bola verejnosť ušetrená.
Windscale
Dátum: 7.-12.10.1957
Miesto: Cumbria, Spojené kráľovstvo
Úmrtia: Žiadne priame, približne 240 úmrtí na rakovinu v dôsledku ožiarenia
Evakuácia: Žiadna
Po druhej svetovej vojne sa britská vláda snažila pripojiť k radom Spojených štátov a ZSSR ako jadrové mocnosti, takže Spojené kráľovstvo začalo s výstavbou zariadení na výrobu vlastných atómových bômb. Jedným z nich bol jadrový reaktor s názvom Windscale na výrobu plutónia na zbrane.
Keďže išlo o vojenský reaktor, verejnosť do značnej miery nevedela o tom, čo sa deje, a preto nebola v októbri 1957 nariadená žiadna evakuácia, keď porucha reaktora spustila masívny požiar, ktorý trval 16 hodín. Našťastie prevládajúce vetry vyhnali väčšinu žiarenia do Írskeho mora a nie do vnútrozemia do obývaných oblastí.
Po nehode bolo jediným bezpečnostným opatrením, ktoré britská vláda prijala, monitorovanie úrovne radiácie v miestnom mlieku a vyhadzovanie kontaminovaných šarží. Vzhľadom na množstvo uvoľneného žiarenia vedci odhadujú, že 240 úmrtí na rakovinu v Spojenom kráľovstve by sa malo pripísať katastrofe, ktorá sa niekedy nazýva ako „Britský Černobyľ“.
Three Mile Island
Dátum: 28.3.1979
Miesto: Middletown, Pennsylvania, Spojené štáty americké
Úmrtia: Žiadne
Evakuácia: 200 000 ľudí (dobrovoľná evakuácia)
Ide o najznámejším jadrový incident v americkej histórii, aj keď našťastie nedošlo k žiadnym úmrtiam a žiadnym nepriaznivým účinkom na zdravie v dôsledku vystavenia žiareniu. Psychologická škoda bola však značná a len o vlások odvrátená katastrofa na ostrove Three Mile Island zastavila podporu jadrovej energie v USA na desaťročia.
Nehodu na ostrove spôsobila porucha mechaniky, ale aj ľudská chyba. Začalo to elektrickou poruchou o 4:00, ktorá zabránila riadnemu chladeniu aktívnej zóny reaktora. Keď sa jadro začalo prehrievať, pretlakový ventil sa automaticky otvoril. Do ovzdušia sa uvoľnila nielen rádioaktívna para, ale v systéme nebolo dostatok chladiacej kvapaliny.
Kvôli chybným a zavádzajúcim kontrolkám si prevádzkovatelia zariadení neuvedomili, že sa niečo deje. Po zistení však podnikli kroky, ktoré problémy len znásobili. V jednom bode jadro reaktora dosiahlo 4300 stupňov Fahrenheita (2371 °C), čo je nebezpečne blízko úplnému roztaveniu.
Keď správy o prebiehajúcom incidente prenikli do tlače, guvernér Pennsylvánie odporučil, aby všetky „tehotné ženy a školopovinný deti“, v okruhu 8 kilometrov od Three Mile Island boli evakuovaní. Tisíce obyvateľov v panike utiekli z oblasti Harrisburg v obave z jadrovej katastrofy.
Nakoniec prevádzkovatelia elektrárne zabránili roztaveniu a do ovzdušia sa nedostalo žiadne významné množstvo žiarenia. Desaťročia štúdií a správ potvrdili, že obyvatelia v okolí neboli vystavení nebezpečným úrovniam žiarenia.
