Prírodné katastrofy každým rokom pribúdajú a naberajú na sile. Tu je zopár príkladov tých najhorších v histórii.

949

Prírodné katastrofy sú bohužiaľ pomerne bežným javov, pričom každým rokom sa ich počet a závažnosť zvyšuje. Samozrejme, sú miesta, kde je ich výskyt častejší a miesta, kde k nim dochádza len ojedinele. To však nič nemení na tom, že sú nebezpečné a ich následky katastrofálne, a to platí aj pre dlhodobé dôsledky, ktoré so sebou prinášajú.

Niektorým katastrofám sa predísť nedá, ale sú aj také, ktorým by sa vyhnúť dalo. Na základe vyhodnotenia štatistík sa prišlo na to, že si prírodné katastrofy vyžiadajú ročne v priemere 60 000 životov. Čo rozhodne nie je malé číslo.

Ak ste však nikdy neboli svedkom prírodnej katastrofy, možno si len ťažko viete predstaviť ich rozsah a škody, ktoré so sebou prinášajú. Preto sme sa rozhodli zaspomínať si na niekoľko naozaj zdrvujúcich prírodných katastrof, ku ktorým vo svete došlo.

Najväčší zaznamenaný hurikán

Zdroj: wikimedia common

Hurikány častokrát dostávajú aj svoje vlastné mená v závislosti od toho, kde sa vyskytnú. Najväčší hurikán bol v severnom Atlantiku v roku 2017 a jeho meno bolo – Irma. Avšak najväčšia zaznamenaná búrka zasiahla južný Pacifik a niesla názov Typhoon Tip. Bolo to presne 12. októbra 1979.

Búrka zaznamenala hneď niekoľko rekordov, čo sa týkalo intenzity. Sprevádzal ju vietor s rýchlosťou až 300 kilometrov za hodinu a pokryla oblasť asi 2 200 kilometrov. Kvôli tejto búrke, ktorá by sa dala označiť ako tajfún, prišlo o život 86 ľudí.

Najhoršie zemetrasenie v histórii

Zdroj: wikimedia common

Toto zemetrasenie sa odohralo v Shaanxi v Číne v roku 1556. Je dosť pravdepodobné, že nebolo úplne najhoršie, no rozhodne patrí k tým najzávažnejším a najsmrteľnejším. Udáva sa, že dosiahlo magnitúdu približne 8 Richterovej stupnice.

Presnejšie môžeme povedať, že prešlo oblasťou údolia rieky Wei v provincii Shaanxi, ktorá je považovaná za naozaj husto obývanú. Škody pokryli oblasť širokú takmer 500 kilometrov, ktorá zahŕňala 3 mestá – Huaxian, Weinan a Huayin.

Práve v čase vyčíňanie zemetrasenia sa väčšina obyvateľstva nachádzala v yaodongoch – čo sú v podstate jaskynné domčeky vytesané do sprašových útesov. Zemetrasenie udrelo vo večerných hodinách a zdemolovalo väčšinu týchto domčekov, pričom prišlo o život vyše 830-tisíc ľudí.

Vezuv po viac ako 1500 rokov po Pompejach vybuchla znovu

Zdroj: shutterstock

Obrovský známy výbuch tejto sopky sa odohral v roku 79 nl, následkom ktorého došlo k úplnému pochovaniu rímske mesta Pompeje. Tu však táto sopka ešte nepovedala svoje posledné slovo a k erupcii došlo ešte niekoľkokrát. Pričom vážna bola aj erupcia z roku 1631.

V tom čase došlo k explózii a vychrleniu obrovského prúdu lávy, ktorá zničila okolité dediny. Čo však bolo možno ešte horšie – cunami, ktoré nasledovalo a zdemolovalo veľkú časť pobrežia.

Je ťažké povedať, ktorá erupcia bola ničivejšia a hrôzostrašnejšia, no pri tejto bolo usmrtených približne 3 tisíc ľudí.

Slnečná erupcia „Carringtonova udalosť“ vytvorila polárne žiary

aurora borealis
Photo od Serey Kim na Unsplash

Slnečné erupcie sú masívne slnečné búrky, ktoré majú schopnosť ovplyvniť zemskú atmosféru, no väčšinou nemajú priamy vplyv na ľudský život. Pre niektoré svoje vlastnosti sa ale v súčasnosti stávajú čoraz väčším problémom.

Ku Carringtonovej udalosti došlo v roku 1859 a práve astronóm Richard Carrington mal to šťastie, že ju mohol zdokumentovať. Táto slnečná búrka bola viditeľná okolo zemského rovníka a výsledné elektromagnetické žiarenie narušilo telegrafné siete na celom svete. Ojedinele dokonca spôsobilo vznik požiarov. Taktiež sa vytvorila polárna žiara, ktorá bola viditeľná nad Karibikom a v Spojených štátoch.

Do roku 1979 boli všetky mená hurikánu ženské

Zdroj: wikimedia common

Niekomu sa pomenovávanie hurikánov v anglicky hovoriacich krajinách môže zdať zvláštne a fascinujúce zároveň. V priebehu rokov však prešlo viacerými zmenami. Najskôr bolo pomenovávanie podľa sviatku svätca, najbližšie k vyjaveniu hurikánu. Neskôr sa začali pomenovať takým spôsobom, že ich začiatočné písmeno išlo od začiatku abecedy a nakoniec sa vedci kreatívne naladili na tradíciu námorníkov a rozhodli sa dávať hurikánom ženské mená (rovnako ako námorníci dávali ženské mená svojim lodiam, možno práve preto, že to boli ženy, ktoré tlačili mužov k riskovaniu). Mužské mená sa začali dávať až po roku 1979.

Zdroj

Eliška Zuzulová
Zdravím. Moje meno je Eliška a momentálne študujem veterinárnu medicínu. Napriek tomu ma vždy bavilo písanie, ktoré je mojou záľubou dodnes. Takisto veľmi rada čítam, učím sa a spoznávam nových ľudí. Snažím sa byť vždy milá a usmievavá. Zvyšok voľného času vždy rada venujem zvieratám.
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre