Neandertálci možno neboli len jaskynní ľudia. Ich gény môžu ovplyvňovať našu výšku a svalovú hmotu!
Predstava o neandertálcoch ako o primitívnych ľuďoch, ktorí sa iba potulovali po jaskyniach, je dávno prekonaná. Ich dedičstvo totiž v malej miere prežíva aj v dnešnej populácii a vedci postupne odhaľujú, že niektoré neandertálske genetické varianty môžu ovplyvňovať vlastnosti ľudského tela. Medzi ne patria aj charakteristiky súvisiace so svalmi a telesnou stavbou.
Neandertálci žili v Európe a častiach Ázie desaťtisíce rokov. Moderní ľudia sa s nimi v minulosti stretli a medzi oboma populáciami dochádzalo aj ku kríženiu. Preto má dnes veľká časť ľudí mimo Afriky v genóme malé množstvo neandertálskej DNA.
Nejde pritom o jeden neandertálsky gén, ktorý by rozhodoval o tom, či je človek vysoký alebo svalnatý. Ide o množstvo genetických variantov a ich kombinácie.
Neandertálska DNA v nás zostala dodnes
Keď sa moderní ľudia začali šíriť z Afriky do Európy a Ázie, stretli sa s neandertálcami, ktorí už v týchto oblastiach žili. Výsledkom boli genetické výmeny medzi populáciami. Dnešní ľudia európskeho a ázijského pôvodu preto v priemere nesú približne 1 až 2 percentá neandertálskej DNA, hoci konkrétne úseky genómu sa medzi jednotlivcami líšia.
Čo má spoločné neandertálska DNA so svalmi?
Neandertálci mali v porovnaní s dnešným človekom odlišnú telesnú stavbu. Ich kostra bola robustnejšia a telo bolo prispôsobené podmienkam, v ktorých žili. To však automaticky neznamená, že každý neandertálec bol mimoriadne svalnatý alebo fyzicky silnejší než dnešný človek. Ich telo bolo výsledkom dlhodobého vývoja a adaptácie na konkrétne prostredie.
Nebol to gén na svaly
Výška, svalová hmota aj fyzická výkonnosť sú komplexné vlastnosti. Ovplyvňujú ich stovky až tisíce genetických variantov, ale aj výživa, pohyb, hormóny, vek, zdravotný stav a životné prostredie. Neandertálske varianty preto môžu byť jednou malou súčasťou skladačky, nie jediným vysvetlením.
Prečo mohli byť neandertálci robustnejší?
Neandertálci žili v prostredí, ktoré bolo často chladnejšie než dnešná Európa. Ich telo malo viaceré charakteristiky, ktoré sa považujú za prispôsobenie takýmto podmienkam.
Mali napríklad kratšie a robustnejšie končatiny a veľmi pevnú kostru. Takáto telesná stavba mohla pomáhať pri hospodárení s teplom a zároveň pri fyzicky náročnom spôsobe života.
Dedičstvo, ktoré môže mať rôzne účinky
Zaujímavé je, že neandertálske genetické varianty nemusia mať na všetkých ľudí rovnaký účinok. Niektoré môžu súvisieť s metabolizmom, imunitným systémom alebo reakciou organizmu na prostredie. Iné môžu ovplyvňovať vlastnosti spojené s pokožkou či telesnou stavbou.
Prečo nám vlastne neandertálske gény zostali?
Niektoré zdedené varianty mohli byť v minulosti užitočné. Ak určitá genetická vlastnosť pomáhala človeku lepšie zvládnuť miestne podmienky, mohla sa v populácii udržať.
Niektoré varianty však mohli byť neutrálne alebo dokonca v určitom prostredí nevýhodné. Evolúcia preto nie je jednoduchý proces, pri ktorom sa automaticky zachovajú iba najlepšie gény. Genetika teda vytvára určité predpoklady, ale výsledný vzhľad človeka nevytvára jediný gén.
