Nečakaný signál detektora kovov priviedol muža k jednému z najväčších rímskych pokladov svojho druhu
Pred takmer 2 000 rokmi predstavovalo 934 strieborných mincí majetok, na ktorý by si obyčajný rímsky legionár musel odkladať peniaze celé roky. Práve takýto poklad teraz archeológovia predstavili v Nemecku po tom, ako ho v poli neďaleko Kolína nad Rýnom objavil muž s detektorom kovov.
Nález pozostáva z rímskych strieborných denárov s celkovou hmotnosťou približne 3,1 kilogramu. Ide o jeden z najväčších nemeckých mincových pokladov spájaných s obdobím vlády cisára Hadriána.
Detektor neprestával signalizovať
Poklad objavil licencovaný hľadač s detektorom Oliver Riedl v poli pri meste Wesseling južne od Kolína nad Rýnom. Najskôr našiel približne 15 mincí, no prístroj naďalej signalizoval prítomnosť ďalšieho kovu pod zemou.
V kopaní preto nepokračoval a nález oznámil archeológom. Tí miesto odborne preskúmali a napokon odkryli 934 strieborných denárov.
Blok zeminy s mincami vybrali vcelku a pred ďalším skúmaním ho podrobili röntgenovému vyšetreniu. Vďaka tomu mohli archeológovia presnejšie zdokumentovať uloženie pokladu bez toho, aby nález poškodili.
Najstaršia minca mala v čase ukrytia už stovky rokov
Mince nevznikli v rovnakom období. Najstarší denár pochádza približne z roku 148 pred naším letopočtom, teda ešte z čias Rímskej republiky. Veľká časť pokladu pochádza z obdobia vlády Flaviovcov medzi rokmi 69 až 96.
Najmladšia minca bola vyrazená približne v rokoch 124 až 125, keď Rímskej ríši vládol cisár Hadrián. Archeológovia preto predpokladajú, že poklad bol zakopaný až po tomto období.
Je možné, že jeho majiteľ zhromaždil väčšinu peňazí už okolo roku 100 a neskôr ich ukryl na bezpečnom mieste. Prečo si ich už nikdy nevyzdvihol, zostáva neznáme.
He realized he had stumbled upon something bigger when his metal detector kept beeping. https://t.co/Rnl5bNLF1t
— Hartford Courant (@hartfordcourant) September 22, 2026
Išlo o majetok v hodnote niekoľkých rokov práce
Presnú dobovú hodnotu pokladu je dnes náročné určiť. Určitú predstavu však poskytuje plat rímskych vojakov.
Bežný legionár počas Hadriánovej vlády dostával približne 300 denárov ročne, pričom približne polovica sumy mohla pripadnúť na stravu a vybavenie. Na zhromaždenie podobného množstva peňazí by tak musel všetky zostávajúce príjmy odkladať približne šesť rokov.
Nie je známe, komu mince patrili. Archeológovia nevylučujú, že mohlo ísť o človeka žijúceho na niektorom z rímskych hospodárstiev v okolí.
Poklad ležal neďaleko hranice Rímskej ríše
Miesto nálezu je zaujímavé aj svojou polohou. Oblasť dnešného Kolína nad Rýnom patrila po stáročia pod rímsku kontrolu a rieka Rýn tvorila významnú časť severnej hranice impéria.
Práve skutočnosť, že mince boli objavené na rímskej strane hranice, podporuje predpoklad, že boli úmyselne ukryté krátko po vyrazení najmladších kusov.
Takmer dve tisícročia zostali pod zemou bez toho, aby si ich pôvodný majiteľ vyzdvihol. Dnes je mimoriadny nález vystavený v LVR-LandesMuseum v Bonne.
