Mozog je neuveriteľná vec. Dejú sa v ňom rôzne divoké a úžasné veci. Oblasť neurovedy je fascinujúca a vedci každým dňom odhaľujú o mozgu viac. Zložité vnútorné mechanizmy mysle sú stále záhadou. Ale každý nový objav – či už ide o implantáty proti OCD, psychedeliká proti posttraumatickej stresovej poruche alebo VR okuliare pre myši – nás naučí o niečo viac o veľkej záhade, ktorou je mozog.
Vedci udržiavajú mozog prasaťa pri živote mimo jeho tela
Vedci z Juhozápadného lekárskeho centra Texaskej univerzity vytvorili prístroj, ktorý dokáže udržať mozog prasaťa pri živote mimo jeho tela. Systém využíva špeciálne navrhnutú pumpu na zásobovanie mozgu ošípaných krvou. Algoritmus monitoruje faktory ako krvný tlak, prietok a pulzáciu. Prístroj môže tiež upravovať prívod, podobne ako funguje krvný obeh v tele. Vedci zatiaľ udržali izolovaný mozog prasaťa pri živote päť hodín s malou zmenou aktivity. Dúfajú, že ich experimenty poskytnú nové poznatky o fungovaní mozgu. Ako napísal jeden z vedúcich výskumníkov, Dr. Juan Pascual, vo vyhlásení: „Táto nová metóda umožňuje výskum, ktorý sa zameriava na mozog nezávisle od tela, čo nám umožňuje odpovedať na fyziologické otázky spôsobom, aký tu ešte nebol.“
Psychedelické drogy používané na liečbu traumy u veteránov
Keď vojaci odchádzajú do dôchodku, ich zranenia nie sú vždy fyzické. Mnohí sa domov vracajú s posttraumatickou stresovou poruchou a traumatickými poraneniami mozgu (TBI). Liečba môže byť náročná. Teraz však vedci zo Stanfordskej univerzity objavili novú, nepravdepodobnú cestu liečby traumy – psychedelické drogy. Výskumníci skúmali účinky ibogaínu, látky meniacej myseľ, ktorú používajú západoafrickí šamani. Zistili, že jedna dávka ibogaínu viedla k dlhodobému zlepšeniu poznania, nálady a sociálneho fungovania veteránov s TBI. Ich experiment sa zameral na 30 bývalých vojakov, z ktorých všetci utrpeli miernu až stredne ťažkú traumu. Veteráni sa zúčastnili na päťdňovej liečbe v zariadení v Mexiku. Bola im ponúknutá terapia, joga, meditácia a, samozrejme, ibogain. O mesiac neskôr 83 % účastníkov nemalo žiadne diagnostikovateľné postihnutie. Zistenia Stanfordského tímu sú pozoruhodné. Otvárajú cestu novým formám neurorehabilitácie. Vedci teraz musia odhaliť, do akej miery sa na zlepšení podieľal liek. Prispeli k zotaveniu veteránov aj iné faktory, ako napríklad terapia a wellness aktivity?
Drobné VR okuliare na výskum mozgu myší
Nech sa to zdá akokoľvek zvláštne, vedci z Northwestern University vyvinuli okuliare pre virtuálnu realitu pre myši. Miniatúrne náhlavné súpravy umožňujú výskumníkom hlbší pohľad do fungovania mozgov hlodavcov. Predtým vedci používali počítačové obrazovky na vytvorenie simulovaného prostredia pre myši. Malo to však svoje obmedzenia. Obrazovky vytvárali len 2D realitu a nevyplnili celé zorné pole. Tieto okuliare netrpia žiadnym z týchto nedostatkov, čo otvára nové možnosti neurobiologického výskumu. Tím z Northwesternu testoval headset simuláciou útoku vtákov zhora. Ich nastavenie im umožňuje študovať, ako mozog hlodavcov reaguje na hrozbu predátora v reálnom čase. A už teraz plánujú, čo budú simulovať ďalej. „V budúcnosti by sme sa chceli pozrieť na situácie, v ktorých myš nie je korisť, ale predátor,“ vysvetlil John Issa, jeden z vývojárov náhlavnej súpravy pre hlodavce.
Implantát ľudského mozgu Elona Muska
Elon Musk je známy svojimi ďalekosiahlymi, často kontroverznými vedeckými projektmi. Známy miliardár 29. januára 2024 na X/Twitteri zverejnil, že jeho spoločnosť Neuralink implantovala čip do prvého ľudského mozgu. Musk o experimente veľa neprezradil. Vo svojom príspevku sledovateľom povedal, že subjekt sa „dobre zotavuje“. Stručne tiež vysvetlil, že čip zachytáva špičky elektrickej aktivity. Tie sú spôsobené neurónmi svištiacimi po lebke. Hlavným cieľom Neuralinku je vytvoriť implantát rozhrania, ktorý umožní ľuďom používať svoju myseľ na ovládanie zariadení. Projekt sa však dostal pod paľbu obvinení z týrania zvierat. V roku 2023 sa PCRM sťažovala na vážne poškodenie spôsobené počas predchádzajúcich pokusov na makakoch.
Umelá inteligencia na rozpoznávanie reči vyrobená z ľudských mozgových buniek
V prelomovom momente pre biológiu a technológiu vedci vyvinuli formu umelej inteligencie vyrobenej zo živých ľudských buniek. Systém s názvom Brainoware je zatiaľ obmedzený. Napriek tomu táto pozoruhodná umelá inteligencia ukazuje potenciál špičkovej neurotechnológie. Jej hlavným úspechom je zatiaľ rozpoznávanie reči. Systém založený na bunkách vybral jeden hlas zo zvukových záznamov ôsmich rôznych ľudí. Presnosť umelej inteligencie sa po dvoch dňoch tréningu zdvojnásobila. Vývojári tvrdia, že to vykazuje pôsobivé znaky adaptívneho a nekontrolovaného učenia. Výskumníci z Indiana University Bloomington vytvorili Brainoware pestovaním malých hrudiek nervových buniek známych ako mozgové organoidy. Každý organoid je široký niekoľko milimetrov. Ich vytvorenie trvá dva až tri mesiace a môžu obsahovať až 100 miliónov nervových buniek. Organoidy sú usporiadané na sústave mikroelektród. Tím nepopiera, že pre Brainoware je to ešte len začiatok, ale tento jedinečný vynález otvára nové hranice v oblasti umelej inteligencie a neurovedeckého výskumu.
