Veľa ľudí nevyznáva žiadne náboženstvo a teda ani neuctieva rôzne relikvie a už vôbec nie prapodivné javy, ktoré sa s nimi spájajú.
Ľudia však majú tendenciu niečomu veriť, k niečomu alebo niekomu sa obracať, spoliehať sa. To je totiž tá vyššia sila, ktorú ľudia hľadajú a má moc poskytnúť zmysel bytia.
S náboženstvom sa následne spájajú aj relikvie, náboženské artefakty. Patria sem rôzne kríže, kalichy, ale aj pozostatky napríklad svätých ľudí. Tu sa potom vyskytli záhadné javy, ktoré opradili ich existenciu a vrhli na ne svetlo.
Dovoľte mi predstaviť vám záhadné okolností vystavenia relikvií. Je len na vás čomu budete veriť.
Krv svätého Januáriusa
Svätý Januárius, v Taliansku známy aj ako svätý Gennaro, žil v 3. a 4. storočí nášho letopočtu. Bol prenasledovaný a podľa legendy aj mučený a následne mal byť hodený do pece. Podarilo sa mu však ujsť. Keď ho ale rimania dolapili rovno mu sťali hlavu.
Otrokyňa menom Eusebia si však ponechala ampulku s jeho krvou, ktorú mala v úmysle pridať k ostatným jeho pozostatkom. S krvou sa však dialo niečo zvláštne – do istej miery dokázala meniť skupenstvo z tuhého na kvapalné a naopak.
Tento jav začali zaznamenávať už v roku 1389 a spojili s ním vieru, že iba keď je krv v kvapalnom stave je všetko v poriadku. Ak začne tuhnúť, vraj je to zlé znamenie (ako napríklad keď stuhla v roku 1939 pred vypuknutím 2.svetovej vojny).
Jaskyňa a prach materského mlieka panny Márie
Podľa legendy sa Mária a Jozef v čase, keď utekali pred mužmi kráľa Herodesa, ktorí ich na jeho príkaz prenasledovali, zastavili v jaskyni neďaleko Betlehema, aby Mária nakŕmila malého Ježiška. Počas kojenia kvapka mlieka spadol na zem a jaskyňa zbelela (je prezývaná aj ako mliečna jaskyňa). Okolo nej postavili kaplnky a kostoly.
Jaskyňa sa stala cieľom žien, ktoré hľadajú liek na svoju neplodnosť – zoškrabávajú prach zo stien, pridávajú ho do nápoja, ktorý následne vypijú. Modlia sa pri tom k panne Márii. Na stenách jaskyne sa nachádzajú fotografie detí, ktoré sa narodili ženám s problémom otehotnieť.
Po smrti svätého Antona sa rozložilo celé jeho telo, okrem jazyka
Svätý Anton z Padovy v Taliansku bol známy svojimi vynikajúcimi rečovými schopnosťami. S obľubou cestoval po Taliansku a Francúzsku a svojim mocným hlasom prednášal kázne, pričom dokázal zjednodušiť a vysvetliť aj tie najzložitejšie témy.
Krátko po jeho smrti, v roku 1263 boli jeho telesné pozostatky exhumované a poslané do katedrály. Jeho telo sa rozložilo, avšak jeho jazyk zostal nezmenený. Cirkev to považovala za zázrak, a tak sa ho rozhodla vystaviť v Bazilike svätého Antona Paduánskeho.
Na topánkach svätého Spyridona sú jasné známky pravidelného používania
Svätý Spyridon žil na Cypre približne v rokoch 270 až 348 nášho letopočtu. Bol obyčajným pastierom, ktorý to však dotiahol až na post biskupa. Známy je práve tým, že prirovnal svätú Trojicu k tehle a zatiaľčo rozprával, z tehly kvapkala voda a stúpal oheň.
Jeho telo bolo exhumované, no dobre zachovalé a tak sa jeho relikvia dostala k nemu domov na Korfu, do kostola, kde si ju ľudia môžu prísť pozrieť.
Ľudia si všimli, že topánky, ktoré má obuté, javia známky opotrebovania, je to zvláštna záhada, ktorú nikto neobjasnil.
Srdce svätého Nauma bije i po smrti
Podľa legiend vykonal svätý Naum Macedónsky počas svojho života mnoho zázrakov, väčšinou liečil ľudí – hlavne duševné choroby, dokázal obnoviť hlas nemým.
Hoci zomrel v roku 910, jeho zázraky pokračovali. Údajne sa zjavoval v snoch zlodejov a vyzýval ich, aby vrátili to, čo ukradli. Naum leží pochovaný v kláštore, kde niektorí hovoria, že ak priložíte ucho k jeho sarkofágu, stále môžete počuť tlkot jeho srdca.
