Niektoré pobrežné mestá sa prepadajú rýchlejšie, než stúpa hladina oceánov. Vedci odhalili skrytú hrozbu
Stúpajúca hladina morí patrí medzi najznámejšie dôsledky klimatických zmien. Vedci však upozorňujú, že v mnohých pobrežných mestách situáciu zhoršuje ešte jeden menej nápadný problém – samotná pôda sa postupne prepadáva. Práve kombinácia oboch javov výrazne zvyšuje riziko záplav pre milióny ľudí.
Pobrežné oblasti čelia dvojitému problému
Nový výskum ukázal, že obyvatelia husto osídlených pobrežných oblastí zaznamenávajú relatívne zvyšovanie hladiny mora v priemere približne o šesť milimetrov ročne. To je takmer trojnásobok svetového priemeru meraného pozdĺž pobrežia.
Vedci vysvetľujú, že nejde len o rast hladiny oceánov. Veľkú úlohu zohráva aj pomalé klesanie pevniny, ktoré spôsobuje, že voda sa voči pobrežiu javí ako ešte vyššia.
Prečo sa mestá prepadajú?
Na pokles pôdy vplýva viacero faktorov. Medzi najvýznamnejšie patrí nadmerné čerpanie podzemnej vody, ťažba ropy a zemného plynu či postupné zhutňovanie sedimentov v deltách riek.
Svoju úlohu zohráva aj samotná výstavba miest. Rozsiahla zástavba predstavuje veľké zaťaženie pre podložie a v niektorých oblastiach sa k tomu pridávajú aj prirodzené geologické procesy.
Niektoré mestá klesajú mimoriadne rýchlo
Výskumníci identifikovali viacero miest, kde je problém obzvlášť výrazný. Medzi najohrozenejšie patria Jakarta, Tchien-ťin, Bangkok, Lagos či Alexandria.
V niektorých častiach Jakarty je situácia ešte dramatickejšia. Pôda tam na vybraných miestach klesá tempom viac ako štyri centimetre za rok, zatiaľ čo iné časti mesta zostávajú stabilné alebo sa dokonca mierne dvíhajú.
Riešenia existujú, no vyžadujú zásahy
Nie všetky príčiny poklesu pôdy dokáže človek ovplyvniť. Vedci však upozorňujú, že regulácia čerpania podzemnej vody môže situáciu výrazne zlepšiť.
Ako príklad uvádzajú Tokio, kde sa v minulosti niektoré oblasti prepadávali o viac než desať centimetrov ročne. Po zavedení prísnejších pravidiel pre využívanie podzemnej vody a hľadaní alternatívnych zdrojov sa podarilo rýchlosť poklesu výrazne obmedziť. Podobné opatrenia priniesli pozitívne výsledky aj v oblasti Harris–Galveston v americkom štáte Texas.
