Tu je článok pre milovníkov prírody, v ktorom sa ponoríme do divokého sveta živočíšnej ríše. Vydáme sa do hlbín oceánu, kde sépie využívajú svoju inteligenciu, k rádioaktívnym diviakom v juhovýchodnom Nemecku a medzitým si prezrieme všetky druhy zvláštností. Príroda nikdy neprestane udivovať a tieto príbehy sú dôkazom zázrakov zvieracej ríše.
Záhadný prípad rádioaktívnych diviakov v Nemecku
Rádioaktívne diviaky z juhovýchodného Nemecka už roky mátajú vedcov. Prasatá boli pôvodne kontaminované pretrvávajúcou radiáciou z jadrovej katastrofy v Černobyle v roku 1986. Odvtedy však uplynuli desaťročia a úroveň rádioaktivity ostatných miestnych druhov sa časom znížila. Prečo je teda úroveň radiácie u diviakov stále taká vysoká? Táto otázka už nejaký čas trápi vedcov natoľko, že ju nazvali „paradox diviakov“.
V auguste 2023 sa však konečne podarilo nájsť riešenie. Ukázalo sa, že odpoveď spočíva v strave diviakov. Analýza pôdy odhalila pozoruhodne vysoké hodnoty cézia-137, ktoré ovplyvňuje mnohé huby rastúce v tejto oblasti. Keď sa diviaky rozhodnú hodovať na divokých hľuzovkách, prehltnú nebezpečne vysoké množstvo rádioaktívnych látok.
Tisíce chobotníc sa zhromaždili okolo neaktívnej sopky
Zvláštna udalosť nastala pri pobreží Kalifornie. Začiatkom tohto roka vedcov zaujalo zistenie, že pri podmorskom hydrotermálnom prameni sa záhadne zhromaždili húfy chobotníc. Hoci ich zatiaľ napočítali 6 000, tím preskúmal len časť lokality. Odhadujú, že celkovo ich môže byť až 20 000. Vedci predpokladajú, že chapadlovité tvory sem priťahuje teplá voda. Toto zhromaždenie, najväčšie, aké sa kedy pozorovalo, spochybňuje predstavu, že chobotnice sú osamelé tvory.
Tučniak spí viac ako 10 00-krát denne
Teraz sa presunieme k tučniakovi, ktorý ovláda umenie spánku na jednotku. Tento očarujúci malý morský vták je majstrom, pokiaľ ide o zdriemnutia v malých intervaloch. Zdriemne si viac ako 10 000-krát za deň. Každé zdriemnutie trvá v priemere štyri sekundy, čo v súčte predstavuje viac ako 11 hodín celkového denného spánku. Tučniaky čelia neustálej hrozbe nebezpečenstva, najmä počas hniezdenia. Zatiaľ čo jeden z rodičov sa vydáva na cestu, aby priniesol potravu, a často je preč celé dni, druhý zostáva sám a chráni vajce. To však nie je čas na dlhší spánok.
Sú sépie také múdre ako deti?
V nedávnom experimente skupina sépií dokázala svoje prekvapivé kognitívne schopnosti. Podvodné živočíchy uspeli v marshmallow teste. Marshmallow test je experiment, ktorý vymysleli výskumníci zo Stanfordu na testovanie myslenia a plánovacích schopností detí. Dieťa dostane marshmallow a je požiadané, aby ho nezjedlo. Ak vydrží 15 minút bez toho, aby ho zhltlo, dostane za odmenu druhý marshmallow a môže zjesť oba. Výskumníci z Cambridgeskej univerzity prispôsobili tento test sépiám pomocou dvoch komôr plných občerstvenia.
Jedna obsahovala mŕtve krevety a hneď sa otvorila. Druhá bola plná omnoho lákavejších živých kreviet, ale otvorila sa až s oneskorením. Mohli si vybrať len jednu pochúťku – buď si vziať krevetu hneď, alebo počkať na chutnejšie krevety. Pôsobivé je, že všetky sépie sa rozhodli počkať. Na čele výskumu stála behaviorálna ekologička Alexandra Schnellová, ktorá naznačuje, že sme možno podcenili inteligenciu morských tvorov.
Vrabce učia svoje mláďatá spievať ešte vo vajci
Vďaka nedávnej štúdii vedci v Austrálii zistili novú pozoruhodnú skutočnosť – vrabce učia svoje mláďatá spievať ešte pred vyliahnutím. Keď sa mladé vtáky vyliahnu zo škrupiny, spievajú podobnú melódiu, akú im spievala ich matka ešte vo vajíčku. Toto prekvapivé správanie odhaľuje úžasné komunikačné schopnosti spevavcov. Navyše odborníci zistili toto materské hudobné puto u viacerých druhov vrabcov. To naznačuje, že táto prax sa mohla začať pred miliónmi rokov u spoločného predka.
Vedci si nie sú istí, prečo sa u vrabcov vyvinula táto brilantná hudobná schopnosť, ale majú určité tušenie. Jednou z teórií je, že zabraňuje prenikaniu kukučiek do hniezd. Kukučky sú zákerné tvory, ktoré kladú vajíčka do hniezd iných vtákov, aby oklamali iné matky pri výchove ich detí. Kratšia inkubácia však znamená, že mladé kukučky sa nestihnú naučiť piesne. Iní sa domnievajú, že to má niečo spoločné s výberom partnera – matky učia svoje potomstvo spievať, aby im pomohli získať partnera, keď budú staršie. Nech už je dôvod ich prenatálneho serenádovania akýkoľvek, je to fascinujúci pohľad do sveta prírody a raného vzdelávania.
