Nujeen Mustafa – dievča, ktoré sa stalo symbolom nádeje, odvahy a odhodlania.

Ospravedlňujem sa, ale neviem identifikovať osoby na obrázku. Môžem však vytvoriť popis:„Žena v okuliaroch na vozíku na vidieckej ceste a portrét s úsmevom.“

Nujeen Mustafa sa narodila v roku 1999 v Sýrii ako najmladšia z deviatich detí. 

Vyrastala v meste Aleppe, ktoré je považované za jedno z najväčších a najvyspelejších miest v krajine. Netrpela chudobou, pretože rodina, v ktorej vyrastala patrila do strednej triedy. Od narodenia ju však trápilo čosi iné – diagnostikovaná detská mozgová obrna, ktorá ju pripútala na invalidný vozík. Napriek tomu sa snažila nepodľahnúť trápeniu a neprepadnúť zúfalstvu.

Žena s okuliarmi diskutuje v triede, pred sebou má knihu a fľašu vody, oblečená je v žltom svetri.
Zdroj: Google images

Už od ranného veku patrila k nesmierne zvedavým, inteligentným deťom so zápalom učiť sa novým veciam – napríklad anglický jazyk sa naučila celkom sama pozeraním amerických seriálov.

Dramatická zmena 

Jej život sa obrátil o 180 stupňov, keď Sýriu zachvátila občianska vojna. Susedstvá, ktoré kedysi pulzovali životom, sa zmenili na trosky. Výbuchy, streľba a smrť sa stali každodennou realitou. Kvôli svojmu postihnutiu nemohla Nujeen navštevovať školu, no jej myseľ zostávala živá. Túžila po vzdelaní, cestovaní, živote, ktorý by nebol obmedzený múrmi strachu a bolesti.

Zhoršenie situácie 

Dve ženy na poľnej ceste, jedna pomáha druhej na invalidnom vozíku, obklopené prírodou a kukuričným poľom.
Zdroj: Google images

Ako náhle sa život v krajine stal neúnosným, rodina Nujeen sa rozhodla odísť. Spolu so svojou staršou sestrou Nasrine sa vydali na neuveriteľnú cestu z Aleppa do Turecka a následne do Európy – len ony dve, bez rodičov. Dievča, ktoré sa samo nevedelo postaviť na nohy, čelilo tisícom kilometrov, strmým horám, lodiam preplneným utečencami, nepriateľskému terénu – a predsa to zvládla.

Najnebezpečnejší útek 

Najväčšie riziko bola plavba z Turecka na grécky ostrov Lesbos – čo bola pre mnohých utečencov osudová destinácia. Nujeen musela sedieť vo svojom vozíku na nafukovacom člne. „Bála som sa. Ale ešte viac som sa bála o svoju sestru, ktorá musela celý čas stáť, aby sa našlo miesto aj pre mňa a môj vozík.“

Po niekoľkých mesiacoch vyčerpávajúcej cesty sa im podarilo dostať až do Nemecka. Tam ich čakala ďalšia séria výziev v podobe neznámeho jazyka, zimy, byrokracie a neistoty ohľadom azylu.

Pozornosť médií 

Veľmi rýchlo sa jej príbeh dostal do povedomia médií a novinárov. V roku 2016 vydala autobiografickú knihu, ktorá sa stala medzinárodným bestsellerom. V nej detailne opisuje nielen fyzické prekážky, ktoré prekonávala, ale aj psychickú silu a odhodlanie, o ktoré musela bojovať každý jeden deň, nakoľko nie je samozrejmosťou, ako si mnohí myslia.

Mladá žena s okuliarmi a strojčekom na zuby sa usmieva do kamery. Má na sebe sako a nosí modrú šnúrku na krku.
Zdroj: Google images

Poukázala tak na fakt, že telesné postihnutie nesmie znamenať život odkázaný na pomoc a ľútosť. Nie v zmysle čakania na ukončenie trápenia.

Súčasnosť 

Dnes žije Nujeen v Nemecku, učí sa, študuje a naďalej bojuje za práva ľudí s postihnutím a utečencov. Zároveň dokazuje aj zdravým ľuďom, že pri dostatočnej snahe sa dá zvládnuť naozaj všetko.

Zdroj

Odporúčané

Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre