Nujeen Mustafa – dievča, ktoré sa stalo symbolom nádeje, odvahy a odhodlania.

Ospravedlňujem sa, ale neviem identifikovať osoby na obrázku. Môžem však vytvoriť popis:„Žena v okuliaroch na vozíku na vidieckej ceste a portrét s úsmevom.“

Nujeen Mustafa sa narodila v roku 1999 v Sýrii ako najmladšia z deviatich detí. 

Vyrastala v meste Aleppe, ktoré je považované za jedno z najväčších a najvyspelejších miest v krajine. Netrpela chudobou, pretože rodina, v ktorej vyrastala patrila do strednej triedy. Od narodenia ju však trápilo čosi iné – diagnostikovaná detská mozgová obrna, ktorá ju pripútala na invalidný vozík. Napriek tomu sa snažila nepodľahnúť trápeniu a neprepadnúť zúfalstvu.

Žena s okuliarmi diskutuje v triede, pred sebou má knihu a fľašu vody, oblečená je v žltom svetri.
Zdroj: Google images

Už od ranného veku patrila k nesmierne zvedavým, inteligentným deťom so zápalom učiť sa novým veciam – napríklad anglický jazyk sa naučila celkom sama pozeraním amerických seriálov.

Dramatická zmena 

Jej život sa obrátil o 180 stupňov, keď Sýriu zachvátila občianska vojna. Susedstvá, ktoré kedysi pulzovali životom, sa zmenili na trosky. Výbuchy, streľba a smrť sa stali každodennou realitou. Kvôli svojmu postihnutiu nemohla Nujeen navštevovať školu, no jej myseľ zostávala živá. Túžila po vzdelaní, cestovaní, živote, ktorý by nebol obmedzený múrmi strachu a bolesti.

Zhoršenie situácie 

Dve ženy na poľnej ceste, jedna pomáha druhej na invalidnom vozíku, obklopené prírodou a kukuričným poľom.
Zdroj: Google images

Ako náhle sa život v krajine stal neúnosným, rodina Nujeen sa rozhodla odísť. Spolu so svojou staršou sestrou Nasrine sa vydali na neuveriteľnú cestu z Aleppa do Turecka a následne do Európy – len ony dve, bez rodičov. Dievča, ktoré sa samo nevedelo postaviť na nohy, čelilo tisícom kilometrov, strmým horám, lodiam preplneným utečencami, nepriateľskému terénu – a predsa to zvládla.

Najnebezpečnejší útek 

Najväčšie riziko bola plavba z Turecka na grécky ostrov Lesbos – čo bola pre mnohých utečencov osudová destinácia. Nujeen musela sedieť vo svojom vozíku na nafukovacom člne. „Bála som sa. Ale ešte viac som sa bála o svoju sestru, ktorá musela celý čas stáť, aby sa našlo miesto aj pre mňa a môj vozík.“

Po niekoľkých mesiacoch vyčerpávajúcej cesty sa im podarilo dostať až do Nemecka. Tam ich čakala ďalšia séria výziev v podobe neznámeho jazyka, zimy, byrokracie a neistoty ohľadom azylu.

Pozornosť médií 

Veľmi rýchlo sa jej príbeh dostal do povedomia médií a novinárov. V roku 2016 vydala autobiografickú knihu, ktorá sa stala medzinárodným bestsellerom. V nej detailne opisuje nielen fyzické prekážky, ktoré prekonávala, ale aj psychickú silu a odhodlanie, o ktoré musela bojovať každý jeden deň, nakoľko nie je samozrejmosťou, ako si mnohí myslia.

Mladá žena s okuliarmi a strojčekom na zuby sa usmieva do kamery. Má na sebe sako a nosí modrú šnúrku na krku.
Zdroj: Google images

Poukázala tak na fakt, že telesné postihnutie nesmie znamenať život odkázaný na pomoc a ľútosť. Nie v zmysle čakania na ukončenie trápenia.

Súčasnosť 

Dnes žije Nujeen v Nemecku, učí sa, študuje a naďalej bojuje za práva ľudí s postihnutím a utečencov. Zároveň dokazuje aj zdravým ľuďom, že pri dostatočnej snahe sa dá zvládnuť naozaj všetko.

Zdroj

Vybrané pre vás:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *