Vyzerá to tak, že všetci sme detstvo strávili snívaním o tom, aké je to byť dospelým. Predstavovali sme si, čo všetko raz budeme robiť, keď nám už nikto nebude rozkazovať. Často však prichádzame na to, že sme si všetko len idealizovali. Že by sme radi chodili spať o ôsmej a jediná zodpovednosť by bolo upratať si hračky.
1. “Že nebudem mať večierku. Ukázalo sa, že ju potrebujem.“
2. “Že budem môcť jesť čokoľvek, na čo si spomeniem. Hej, ale teraz si to platím ja a to nehovorím o tých žalúdočných problémoch, keď nejem poriadne.“
3. “Mať vlastné peniaze. Žiadne nemám.“
4. “Keď som bola malá, myslela som, že dostať poštu je strašná frajerina. Až kým som si neuvedomila, že sú to vždy účty.“
5. “Dovolenky. Až v dospelosti som zistila, aké je to vlastne stresujúce.“
6. “Pracovať. Je fajn byť nezávislá a všetko okolo toho, ale nikto nehovorí, koľko málo času zostáva na reálny život.“
7. “Nevedel som sa dočkať, kedy konečne budem bývať sám. Keď som sa odsťahoval, uvedomil som si, aké vzácne je mať otca a mamu a hocikedy ich objať.“
8. “Neznášal som, keď sme museli v škôlke spať. Dnes by som za to dal život.“
9. “Nosiť podpätky.“
