Medzi ľuďmi existuje len jeden jediný zdokumentovaný prípad, kedy vznikol potomok ako výsledok “nepoškvrneného počatia” a tým bolo narodenie Ježiša Krista panne Márii. Avšak v prírode nie je až také zriedkavé, že sa potomok vyvinie z neoplodneného vajíčka samičiek. Tento jav má dokonca svoj názov – partenogenéza a vyskytuje sa asi u 0,1% všetkých stavovcov.
Partenogenéza, ako je vedecky známe, je forma ne – pohlavného rozmnožovania, ktorá sa môže prejaviť u rastlín aj zvierat. A aké sú jej výhody? Jednou z nich je schopnosť samíc postarať sa o zachovanie druhu aj v prípade, že nie je dostatok (alebo nie sú k dispozícii) samcov.
Zaujímavé je však to, že u niektorých druhov dokážeme partenogenézu umelo podnietiť a to napríklad infekčným ochorením. Takže ak vás zaujíma, ktoré konkrétne druhy disponujú týmito “schopnosťami” pokračujte ďalej v čítaní.
Škorpióni
Škorpióni patria do radu pavúkovcov, pričom sú známe predovšetkým pre svoj chvost a ostrý jedovatý bodec, ktorým ho majú zakončený. Možno ešte desivejšie je ale to, že samice sa dokážu rozmnožovať aj bez prítomnosti samca. Existuje deväť druhov škorpiónov, ktoré majú schopnosť partenogenézy.
Reprodukcia žralokov
Je známe, že partenogenéza sa vyskytuje u niekoľkých druhov žralokov. Tento jav bol primárne pozorovaný v zajatí, keď boli samice izolované od samcov. Za týchto podmienok majú samice určitých druhov žralokov schopnosť prejsť zo sexuálneho rozmnožovania na partenogenézu. Ide o evolučnú črtu, ktorá umožňuje druhu prežiť, na druhej strane to ale vedie k poklesu genetickej diverzity, čím sa naopak ohrozuje dlhodobé prežitie žralokov vo voľnej prírode.
Varan komodský
Varany by sa dali označiť za historicky preživšie zvieratá. Už na prvý pohľad by niekomu mohli pripomínať malého dinosaura. Pridajte k tomu ich schopnosť partenogenézy (schopnosť nadobudli v dôsledku veľkej vzdialenosti samcov od samíc) a stane sa jedným z najfascinujúcejších druhov na planéte.
Hady
Príkladom je veľhad kráľovský, niektoré pytóny a zmije. Opäť platí, že sa táto schopnosť vyvinula v dôsledku neprítomnosti samcov, no v tomto prípade zostala zachovaná aj v prípade, že boli samice obklopené samcami. Vedci však neprišli na to, prečo tomu tak je. Faktom ale zostáva, že pri nepohlavnom oplodnení sú vrhy samíc menej početné a narodené potomstvo sa častokrát dožíva kratšieho veku. Existuje domnienka, že by to mohlo byť spôsobené bakteriálnym alebo vírusovým ochorením.
Hydina
Možno ste sa s tým dosiaľ nestretli, no partenogenéza sa preukázala aj u niektorých domestikovaných plemien sliepok či moriek. Išlo ale o výskum z minulého storočia, kedy sa zo 14% neoplodnených vajíčok vo vhodných podmienkach začali vyvíjať embryá.
Včely
Včely sú azda najtypickejším a vôbec najznámejším príkladom partenogenézy, keďže je u nich úplne bežná – všetky trúdy vznikajú z neoplodnených vajíčok kráľovny. V prípade, že kráľovná zomrie aj včely robotnice sú schopné produkovať avšak len neoplodnené vajíčka (v snahe o zachovanie spoločenstva včiel v úle).
