Pluto: planéta, ktorá rozdelila vedcov aj celý svet
Pluto patrí medzi najzaujímavejšie objekty našej slnečnej sústavy. Dlhé desaťročia bolo považované za deviatu planétu, no dnes ho poznáme ako trpasličiu planétu. Napriek tomu si zachovalo výnimočné miesto v histórii astronómie aj v popularite medzi ľuďmi. Jeho objav, pomenovanie aj neskoršie „zosadenie“ z kategórie planét patria medzi najdiskutovanejšie udalosti modernej vedy.
Hľadanie záhadnej planéty
Príbeh Pluta sa začal ešte začiatkom 20. storočia. Americký astronóm Percival Lowell veril, že za planétou Neptún existuje ďalšie neznáme teleso, ktoré nazval „Planéta X“. Svoje predpoklady založil na pozorovaní obežných dráh komét a ďalších telies. Hľadanie sa naplno rozbehlo v roku 1929 na observatóriu v Arizone, kde začal pracovať mladý astronóm Clyde Tombaugh.
Práve Tombaugh 18. februára 1930 objavil Pluto porovnávaním fotografií oblohy. Používal špeciálny prístroj, ktorý rýchlo prepínal medzi dvoma snímkami. Hviezdy zostávali na rovnakom mieste, no jedna malá bodka sa pohybovala. Bola to nová planéta. Objav vyvolal obrovský záujem po celom svete a Pluto sa okamžite zapísalo do histórie astronómie.
Zaujímavý je aj pôvod jeho názvu. O meno sa postaralo iba 11-ročné dievča Venetia Phair, ktoré navrhlo názov Pluto podľa rímskeho boha podsvetia. Názov sa astronómom zapáčil aj preto, že prvé dve písmená odkazovali na iniciály Percivala Lowella. Oficiálne bol názov prijatý v marci 1930.
Sám na okraji slnečnej sústavy
Pluto sa od ostatných planét odlišovalo takmer vo všetkom. Je veľmi malé, menšie ako náš Mesiac, a jeho obežná dráha je výrazne pretiahnutá. Dokonca sa v určitom období dostáva bližšie k Slnku než Neptún. Presne to sa stalo medzi rokmi 1979 až 1999, keď bolo Pluto dočasne „bližšou“ planétou k Slnku než Neptún.
Ďalší veľký objav prišiel v roku 1978, keď astronómovia objavili Plutov najväčší mesiac s názvom Charon. Je taký veľký v porovnaní s Plutom, že niektorí vedci označujú Pluto a Charon za dvojitý planetárny systém. Neskôr boli objavené aj ďalšie mesiace – Nix, Hydra, Kerberos a Styx.
Najväčší zlom nastal v roku 2006
Astronómovia totiž objavili v Kuiperovom páse ďalšie podobné telesá, dokonca aj väčšie než Pluto. Medzinárodná astronomická únia preto stanovila nové pravidlá pre definíciu planéty. Pluto ich nesplnilo, pretože nedokáže „vyčistiť“ svoju obežnú dráhu od ďalších objektov. Výsledkom bolo preradenie medzi trpasličie planéty. Rozhodnutie vyvolalo množstvo diskusií a mnohí ľudia s ním dodnes nesúhlasia.
Aj po degradovaní však Pluto zostalo dôležitým objektom výskumu. V roku 2006 odštartovala misia NASA s názvom New Horizons. Sonda letela takmer desať rokov a v júli 2015 sa dostala najbližšie k Plutu. Priniesla prvé detailné fotografie jeho povrchu a ukázala, že Pluto je oveľa zaujímavejšie, než si vedci mysleli. Objavili sa tam ľadové planiny, horské útvary aj známa svetlá oblasť v tvare srdca.
Pluto je od Slnka mimoriadne vzdialené. Jeden obeh okolo Slnka mu trvá približne 248 pozemských rokov. To znamená, že od jeho objavenia Pluto ešte neukončilo ani jeden celý „rok“. Ten sa skončí až v roku 2178.
Záver
Hoci Pluto už oficiálne nepatrí medzi planéty, jeho príbeh ukazuje, ako sa veda neustále vyvíja. Objavy menia naše poznanie vesmíru a nútia vedcov prehodnocovať staré pravidlá. Pluto tak zostáva symbolom tajomstiev vesmíru aj pripomienkou toho, že hranice poznania sa stále posúvajú.
