V súčasnosti existuje veľké množstvo rôznych techník, ktoré sľubujú, že vám vyjavia budúcnosť. Od obyčajného horoskopu po veštenie, tarotové a iné karty až po rôzne kamene. Niekto podobným záležitostiam neverí, iní sa zase zaujíma len zo zvedavosti. Nájdu sa však aj takí, ktorí až prehnane uznávajú toto zvláštne pradávne umenie. My však nie sme od toho, aby sme súdili.
V tomto článku by sme vám totiž chceli predstaviť tie najstaršie a najbizarnejšie metódy, ktorými sa kedy ľudia snažili dopátrať odpovedí na otázky ohľadom toho, čo ich čaká a s najväčšou pravdepodobnosťou neminie.
Akultomancia
Ide o formu veštenia so snahou prečítať a predpovedať niečiu budúcnosť. Jej podstatou je vhodenie siedmich až dvadsiatich kovových alebo kostených ihiel do misky s vodou alebo na rovný povrch pokrytý práškom (múkou alebo pieskom). Podľa toho ako sa ihly usporiadajú sa dá prečítať budúcnosť – nájsť odpovede na viaceré otázky.
Tento typ veštenia často používali kočovní rómovia (u ktorých je známy ako sortilege – čo znamená predpovedanie budúcnosti na základe hádzania). Samotný výraz pochádza z latinského slova acus, čo znamená špendlík alebo ihla, alebo aculeus, čo znamená špicatý osteň.
Ailuromantika
Mačky sa už od nepamäti spájajú s mágiou, takže dáva zmysel, že boli začlenené do metód veštenia. Praktizujúci ailuromanciu sa obracajú na mačky, aby predpovedali budúce udalosti, a to tak, že sa veštci snažia čítať a rozpoznať význam ich pohybov (všímali si najmä spôsob skoku a pristátie na zemi).
Ailuromantika sa najčastejšie používala na predpovedanie počasia. Napríklad, ak sa mačka odvrátila od horiaceho polena v krbe, mohlo to znamenať príchod dažďa alebo mrazu. Výraz ailuromancia pochádza z gréckeho výrazu ailouros, čo znamená „malá mačka“.
Alektriomancia
V rámci tejto metódy sa uplatňovali vtáky, najčastejšie sliepky, pretože boli najdostupnejšie. Celý proces je jednoduchý – na zem sa rozsype zrno a sleduje sa správanie vtákov, ich pohyby, spôsob akým zrno prijímajú, množstvo, ktoré zjedia. Najideálnejšom zvieraťom, ktoré sa na alektriomanciu používalo bol biely kohút.
Pri vylepšenej forme alektriomancie veštec na zem napísal písmená a na ne porozhadzoval zrno sledujúc, z ktorých písmen bude kohút zrno klovať.
Alfitomancia
Táto metóda sa ani tak nepoužívala na predpovedanie budúcnosti, skôr sa snažila odhaliť minulosť – určiť, kto je zo skupiny podozrivých ľudí vinní a kto nie.
Obvinení mali za úlohu zjesť špeciálne upravený jačmenný chlieb – tí, ktorí sa začali dusiť alebo ich postihli tráviace ťažkosti boli považovaní za vinných. Po čase sa to rozšírilo z otázok kriminality na určovanie lojality a nevery.
Chlieb bol vyrábaný špecifickým spôsobom – miesil sa so soľou a mliekom a piekol na čerstvo vypálenej škvare, potom sa bochník potieral výluhom zo zvláštnych listov.
Antropomancia
Antropomancia využívala ľudské obete na určenie osudu niekoho iného. Obeť – často sa jednalo o dieťa alebo pannu – bola rozrezaná ešte zaživa, pričom sa veštilo na základe tvaru a farby čriev a ďalších vnútorných orgánov.
Antropomancia sa praktizovala už v období neolitu a najčastejšie sa uplatňovala v čase existencie starých Egypťanov. Medzi slávnych kráľov či cisárov, ktorí túto metódu používali patril napríklad rímsky cisár Julian Apostata alebo spartský kráľ Menelaos.
