Posmrtné omilostenie je formou symbolického vykúpenia – je to spôsob, ako sa pokúsiť napraviť krivdu a napraviť povesť, ktorá bola dlho pošpinená. Podľa definície je osoba, ktorej je určená, už mŕtva, čo vyvoláva diskusiu o skutočných zásluhách takejto milosti. Niektorí sa domnievajú, že je to strata času a prostriedkov, iní sú presvedčení, že je potrebná, aj keď je oneskorená.
Cicero
V roku 63 pred n. l. sa skupina rozhnevaných politikov, vojakov a poľnohospodárov pod vedením Lucia Sergia Catilina pokúsila uskutočniť prevrat v Rímskej republike a násilím zvrhnúť dvoch vládnucich konzulov, Ciceróna a Gaia Antonia Hybrida. Ich plán nevyšiel. Catilinovo sprisahanie odhalil Cicero. Medzitým v Ríme Cicero odhalil niekoľkých ďalších spoluspiklencov a dal ich bez súdu popraviť. Dvetisíc rokov to bola škvrna na zázname slávneho rečníka a štátnika. Teraz, po takom dlhom čase, bol však Cicero v procese, ktorý sa konal na Najvyššom súde Spojeného kráľovstva, očistený od akéhokoľvek previnenia.
Samozrejme, nešlo o legálny, ale o fingovaný súdny proces, ktorý zorganizovala charitatívna organizácia Classics for All. Cicerovu obhajobu zabezpečoval kráľovský poradca Ali Bajwa, zatiaľ čo porotu tvorilo 50 jeho rovesníkov, ktorí boli všetci milovníkmi histórie. Advokát na začiatku procesu upozornil na dlhé odkladanie predloženia prípadu súdu. Argumentoval, že pokus o prevrat priviedol Rímsku republiku do vojnového stavu a že Cicero v takomto období konal ako hlava štátu zákonne, keď očistil vládu od vnútorných nepriateľov, ktorí sa dopustili vlastizrady. Porota hlasovala v Cicerov prospech pomerom hlasov 28:22 a rímsky štátnik bol zbavený všetkých obvinení.
Susan B. Anthonyová
Prezident Trump udelil úplnú posmrtnú milosť aktivistke za práva žien z 19. storočia Susan B. Anthonyovej, ktorá neúnavne viedla kampaň za udelenie volebného práva ženám. Ešte v roku 1873 bola obžalovanou v procese, ktorý v krajine vyvolal menší rozruch po tom, ako bola zatknutá za nelegálne hlasovanie v prezidentských voľbách v roku 1872. Nebola jediná, ktorá to urobila – hlasovalo ďalších štrnásť žien z toho istého okrsku, ale žiadna z nich nemala taký vysoký kredit ako Anthonyová, takže vláda sa neobťažovala postaviť ich pred súd.
Sudca Ward Hunt, mal už vtedy zjavne negatívny názor na volebné právo žien. Anthonyovej nedovolil prehovoriť až do vynesenia rozsudku a dokonca nariadil porote, aby ju uznala vinnou. Trest nebol prísny – pokuta 100 dolárov – ale Anthonyová napriek tomu v súdnej sieni hrdo vyhlásila, že nezaplatí ani cent. Vedela, čo robí – chcela svoj prípad dotiahnuť až na Najvyšší súd. Vedel to aj sudca, preto súd nepodnikol žiadne ďalšie kroky.
Oscar Wilde
Oscar Wilde je dnes oslavovaný ako jeden z najväčších spisovateľov, ale ľudia o ňom nemali vždy takú pozitívnu mienku. Po veľmi medializovanom súdnom procese bol totiž Wilde odsúdený za homosexuálne činy a „odkrútil“ si dva roky nútených prác, ktoré z neho urobili oslabenú schránku jeho bývalého ja a o krátky čas neskôr mu priniesli smrť. Táto dráma sa začala nečakane – Wilde v nej vystupoval ako žalobca, nie ako obžalovaný. V roku 1895 markíz z Queensberry verejne odsúdil dramatika, pretože mal tajný pomer s markízovým synom lordom Alfredom Douglasom.
Wilde sa rozhodol dať ho na súd za ohováranie, čo sa však ukázalo ako hrozný ťah, pretože šľachtic predložil dôkazy, že hovoril pravdu. Prípad proti markízovi bol stiahnutý a Wilde bol následne zatknutý za sodomiu a hrubú neslušnosť. Bol uznaný za vinného a dostal trest dvoch rokov nútených prác, po ktorých zostal slabý a chorľavý. Po prepustení sa Wilde presťahoval do Francúzska a o tri roky neskôr zomrel na zápal mozgových blán, hoci o tom, čo bolo príčinou ochorenia, sa stále diskutuje. V roku 2017 Oscar Wilde a desaťtisíce ďalších mužov v podobných situáciách dostali posmrtnú milosť po tom, ako vstúpil do platnosti Turingov zákon, pomenovaný podľa lúštiteľa kódov z druhej svetovej vojny Alana Turinga.
Alan Turing
Alan Turing bol anglický matematik, počítačový vedec a kryptoanalytik. Bol jedným z priekopníkov umelej inteligencie a informatiky a ako lúštiteľ kódov sa počas druhej svetovej vojny zaslúžil o rozlúštenie kódovaných správ. Dnes je po ňom pomenovaných asi miliarda vecí, je na bankovke v hodnote 50 libier a pravidelne sa objavuje na prvých miestach v ankete o najväčších Britov, ktorí kedy žili. Nanešťastie, vo svojej dobe nebol Turing tak oceňovaný z jedného dôvodu – bol homosexuál. V roku 1952 bol obvinený z „hrubej neslušnosti“ a priznal sa. Aby sa vyhol väzeniu, súhlasil s hormonálnou liečbou na zníženie svojho libida, čo je proces, ktorý dnes nazývame chemická kastrácia. O necelé dva roky neskôr spáchal Turing samovraždu otrávením kyanidom, hoci niektorí sa domnievajú, že jeho smrť mohla byť nešťastná náhoda.
V roku 2009 sa britská vláda ospravedlnila za to, ako sa s Turingom zaobchádzalo, a premiér Gordon Brown napísal, že „si zaslúžil oveľa viac“. Napriek tomu to nebolo omilostenie. Vtedajší minister spravodlivosti lord McNally totiž milosť zamietol s odôvodnením, že Turing bol na základe vtedajších zákonov odsúdený správne. Nakoniec zasiahla kráľovná a využila špeciálnu výnimku známu ako kráľovská výsada milosti a udelila počítačovému vedcovi milosť. A nielen to, Spojené kráľovstvo prijalo zákon o Alanovi Turingovi, ktorý spätne udelil milosť všetkým mužom, ktorí boli v minulosti odsúdení za homosexuálne činy, vrátane spomínaného Oscara Wildea.
Alexander Veľký
Alexander Veľký čelil podobnému procesu ako spomínaný Cicero. Išlo o rovnaký druh fingovaného súdneho procesu, ktorý zorganizovala charitatívna organizácia Classics for All, len v inom roku. Proces sa rovnako ako predtým konal na Najvyššom súde Spojeného kráľovstva, kde macedónsky kráľ stál obvinený z vojnových zločinov počas vypálenia Persepolisu. Jeho obhajobu zabezpečoval kráľovský poradca Patrick Gibbs, zatiaľ čo kráľovský poradca Philippe Sands bol prokurátorom a súdnemu procesu predsedal lord Leggatt, sudca Najvyššieho súdu.
O tom, či je Alexander zodpovedný za zničenie mesta alebo nie, sa nediskutovalo. Vieme, že bol. Išlo len o to, aká bola jeho motivácia. Obžaloba tvrdila, že išlo o úmyselný politický čin, zatiaľ čo obhajoba tvrdila, že išlo len o tragédiu v dôsledku opitosti. Nakoniec mocný dobyvateľ vyšiel zo súdnej siene ako slobodný muž, keďže bol oslobodený vo všetkých štyroch bodoch obžaloby z vojnových zločinov.
