Typický znak kríža, vianočný stromček alebo veniec je len zopár príkladov symbolov, ktoré kresťania uznávali a vážili si už od začiatku svojho náboženstva. Avšak niekde tieto symboly museli vzniknúť – a to práve v čase pohanstva. Väčšina pohanských symbolov v náboženstve zostáva v súlade s ich pôvodným významom, ale nájde sa aj niekoľko takých príkladov, kedy bol význam niektorých znakov či rituálov v priebehu storočí zmenený.
Možno by sa niekto čudoval, prečo si predstavitelia náboženstva nevytvorili vlastné znaky a symboly, ale ich len prevzali, odpoveď je v takom prípade pomerne jednoduchá – je ľahké prijať a osvojiť si niečo, čo už ľudia poznajú a má to pre nich určitú hodnotu.
Ktoré znaky náboženstva pôvodne patrili medzi pohanské a aký je ich význam? Teraz sa vám to pokúsime v skratke objasniť.
Ryba Ichthys ma pôvod v starovekom Grécku
Ichthys je slovo gréckeho pôvodu, ktoré sa stalo skratkou pre „Iesous Christos Theou Yios Soter“, čo v preklade znamená „Ježiš Kristus, Syn Boží, Spasiteľ“. Táto skratka vznikla po tom, čo sa kresťania rozhodli používať tento pohanský symbol s významom, ktorý mal pre nich zmysel. Pôvodne, medzi pohanmi však tento znak predstavoval život a plodnosť. A pravdepodobne vznikol a začal sa používať už v roku 6000 pred Kristom.
Dnes je tento symbol známy aj ako Ježišova ryba. Kresťania ho využívali už v Rímskej ríši, aby sa mohli vzájomne rozpoznať (stačilo, že jeden nakresli do piesku polkruh a druhý nákres dokončil tak, že vznikol symbol ryby – vtedy vedeli, že sú obaja „na tej istej lodi“).
Kríž bol využívaný v mnohých kultúrach
Pohanské kultúry začali používať kríž ako symbol dávno predtým než sa stal symbolom ukrižovaného Ježiša Krista. Starovekí Egypťania využívali kríž ako symbol života a pohania ako symbol Bakcha (osláv podobných orgiam). Kríž je jednoduchým a honosným symbolom, takže nie je prekvapením, že sa využíval mnohých kultúrach (mimo iné rôznych bohov).
Kresťania ho najskôr zaznačovali ako písmeno X, až neskôr nadobudol podobu ako ho poznáme dnes, a teda typický kríž. Dnes je považovaný za jeden z najvzácnejších a najhodnotnejších symbolov kresťanskej viery – pretože predstavuje Kristovu obetu na kríži za všetkých ľudí.
Vence predstavujú meniace sa ročné obdobia
Nie je náhoda, že veniec má tvar kruhu – bez začiatku a konca, niečo čo sa neustále opakuje – malo nadväzovať na striedanie ročných období. Prvé vence boli podobne ako dnes vyrábané z vetvičiek stromov, ich listov a plodov.
V minulosti sa v rámci kultúry germanov zdobili kruhové vence malými sviečkami ako prejav úcty bohu Slnka a vďaka za teplo, ktoré im dáva. Rimania často nosili rôzne vence ako koruny, najčastejšie počas festivalov alebo prehliadok. V niektorých kultúrach sa zase vence hádzali do mora ako elégia pre dušu.
Dnes poznáme vence, ktoré si na jeseň alebo na jar zavesíme na dvere, oveľa symbolickejší je ale adventný veniec, ktorý si kresťania osvojili už v stredoveku ako súčasť adventu – prípravy na radosť z príchodu malého Ježiška. Na adventnom venci sú štyri sviece, pričom každý týždeň sa zapáli jedna. Každá má svoju symboliku (mier, viera, nádej a láska).
„Amen“ pochádza zo starovekého Egypta
Výraz „Amen“ s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza z mena egyptského boha Amona (tiež nazývaného ako Amun-Ra). Amun nebol považovaný za najmocnejšieho boha zo všetkých, avšak týkala sa ho jedna zvláštnosť – nemal presne daný význam, a preto mu ľudia mohli pripísať akúkoľvek vlastnosť, ktorú chceli. A vďaka tejto „vymoženosti“ sa pre ľudí stával čoraz viac vzácnejším a nabral na popularite, až bol známy ako kráľ medzi bohmi.
Výraz „amen“ sa následne usadil medzi Židmi asi okolo roku 1800 pred Kristom, keď strávili 400 rokov na púšti v Egypte, kde sa o tomto bohu dopočuli a začali takto ukončovať svoje modlitby – vzdaním obdivu k svojmu Bohu.
Aj v súčasnosti sa tento výraz používa na uzatváranie modlitieb, či už v kostole alebo praktizovaných v súkromí.
Kalich je symbolom pre bohyne
V kresťanstve sa nám kalich spája s premenou vína na Kristovu krv, ale aj s rozdávaním prijímania. Niekto si môže spomenúť aj na Svätý grál alebo môže mať súvis aj so súfizmom, islamskou mystikou.
V pohanstve slúžil kalich na znázornenie rôznych bohýň, vzhľadom pripomínal maternicu a predstavoval rozličné ženské vlastnosti, ako napríklad ženskú intuíciu alebo podvedomie.
V súčasnom kresťanstve predstavuje kalich súčasť poslednej večere, kedy Ježiš ustanovil Eucharistiu. Kalich sa plní vínom – symbol Kristovej krvi a obety – a podáva sa spolu s chlebom – ktorý predstavuje Ježišovo telo – vo forme hostie.
