Prečo si stále vyberáme to isté, aj keď existuje lepšia možnosť? Vedci odhalili zvláštnosť nášho mozgu
Možno máte svoju obľúbenú značku, objednávate si stále rovnaké jedlo alebo pri nákupe automaticky siahnete po výrobku, ktorý poznáte. Nemusí to pritom znamenať, že je objektívne najlepší. Nový výskum naznačuje, že samotné opakovanie určitého rozhodnutia môže postupne ovplyvniť naše preferencie.
Vedci z TUD Dresden University of Technology skúmali, prečo sa ľudia vracajú k predchádzajúcim rozhodnutiam aj vtedy, keď dostanú na výber rovnako dobrú alebo dokonca výhodnejšiu alternatívu. Výsledky publikovali v časopise Communications Psychology.
Mozog si môže pomáhať jednoduchou skratkou
Pri rozhodovaní nemusíme zakaždým od začiatku dôkladne porovnávať všetky možnosti. Namiesto toho môže mozog využiť informáciu o tom, čo sme si vybrali naposledy, a jednoducho rovnakú voľbu zopakovať.
Výskumníci analyzovali deväť nových experimentov zameraných na rozhodovanie a ďalších šesť už publikovaných súborov údajov. Celkovo tak pracovali s výsledkami od viac ako 700 účastníkov.
Sledovali, ako sa ľudia učia rozpoznávať hodnotu jednotlivých možností a čo sa stane, keď sa neskôr tie isté možnosti objavia v nových kombináciách.
Čím častejšie si niečo vyberieme, tým lepšie sa nám to môže zdať
Výsledky ukázali, že minulé rozhodnutia dokážu výrazne ovplyvniť tie nasledujúce. Ak si človek určitú možnosť vyberal opakovane, mal väčšiu tendenciu uprednostniť ju aj neskôr a v inom kontexte.
Prekvapivé je, že opakovanie neovplyvnilo iba samotnú voľbu. Možnosti, ktoré účastníci vyberali častejšie, následne hodnotili ako lepšie.
Preferencia teda nemusí vždy vzniknúť tak, že niečo považujeme za najlepšie, a preto si to opakovane vyberáme. Do určitej miery môže fungovať aj opačný proces: pretože sme si niečo vyberali opakovane, postupne to začneme vnímať priaznivejšie.
Aj zdanlivo nelogické rozhodnutia tak môžu mať vysvetlenie
Tento mechanizmus by mohol pomôcť vysvetliť množstvo každodenných návykov. Človek môže opakovane kupovať rovnaký výrobok, vyberať si rovnaké jedlo alebo sa držať zaužívanej rutiny bez toho, aby zakaždým zisťoval, či stále ide o najlepšiu možnosť.
To, čo môže zvonka vyzerať ako nelogické rozhodnutie, tak môže byť výsledkom jednoduchej mentálnej skratky založenej na minulom správaní.
Výsledky zároveň ukazujú, že naše preferencie nemusia byť také pevné, ako sa môže zdať. Samotná história našich rozhodnutí môže meniť to, čo sa nám páči a čo považujeme za hodnotnejšie.
Vedci sa domnievajú, že tieto poznatky môžu pomôcť lepšie pochopiť nielen vznik každodenných návykov, ale aj spotrebiteľské správanie a ďalšie situácie, v ktorých sa opakovane rozhodujeme medzi viacerými možnosťami.
