Iste, keď to bolo aktuálne, zdali sa nám dni strávené v škole otravné a nudné, až spätne si uvedomujeme, akí sme v tom čase boli ľahkomyseľní a bezstarostní. Bolo to obdobie života, na ktoré až teraz spomíname s ľahkosťou a s úsmevom, aspoň väčšina z nás. Boli to časy, keď sme mali minimum povinností a chyby, ktoré sme robili, nemali až tak vážne následky.
S výnimkou, keď to niektorí žiaci naozaj prehnali a čakalo ich nemilosrdné vylúčenie zo školy. Tu sú príklady činov, ktoré boli tak závažné, že riaditelia nemali na výber.
„Môj spolužiak ocikal učiteľa, ktorý ho nepustil na záchod.”
„Jeden chlapec kopol môjho priateľa do rozkroku tak silno, že mu tým spôsobil vážne zdravotné problémy.”
„Spolužiaka vyhodili po tom, čo použil hasiaci prístroj na riaditeľa – mieril na tvár. Neospravedlnilo ho ani to, že ho predtým riaditeľ nazval hanlivým slovom.”
„Chlapec behal po školskej jedálni v čase obeda nahý len s ruksakom.”
„Chlapec, ktorý hral kickball na hodine telocviku, si vyzul topánku a jeho vrecko s marihuanou vyletelo učiteľom priamo k nohám!”
„Na hodine francúzštiny si zapálil cigaretu a odmietol ju zahasiť.”
„Polial iného študenta podpalačom a pokúšal sa ho zapáliť.”
„Priniesol do školy zbraň a fotku uverejnil na internete, okamžite ho chytili a vylúčili.”
„Študent sa venoval boxu i wrestlingu, no tak trochu zabudol, že nie je na zápase – spolužiakovi uštedril pekný úder.”
