Prečo vyzerajú bábätká na stredovekých obrazoch tak zvláštne? Pravda je temnejšia, než si myslíte!
Stačí jeden pohľad na stredoveké obrazy a väčšine ľudí dapadne rovnaká otázka: „Prečo tie deti vyzerajú tak desivo?“ Namiesto roztomilých tvárí vidíme malé telá s črtami dospelých ľudí. Majú vážne výrazy, ostré rysy a niekedy dokonca pôsobia unavene alebo prísne. Ľudia na internete si z nich robia srandu a označujú ich za najškaredšie bábätká histórie. Lenže pravda nie je o nedostatku talentu maliarov. Je o úplne inom spôsobe myslenia.
Nešlo o chybu. Bol to zámer
Dnešný človek očakáva od umenia realizmus. Chceme, aby obrazy zobrazovali svet taký, aký naozaj je. V stredoveku to však neplatilo. Umenie nebolo o presnosti, ale o posolstve. Maliari sa nesnažili zachytiť realitu, ale duchovný význam, náboženské pravdy a symboly. To znamená, že ak dieťa na obraze nevyzerá ako skutočné bábätko, nie je to chyba. Je to zámerná voľba.
V centre všetkého bol Ježiš
Jedným z hlavných dôvodov, prečo deti vyzerali ako malí dospelí, bolo zobrazovanie Ježiša Krista. V kresťanskej tradícii sa verilo, že Ježiš bol od narodenia dokonalý a múdry. Nebol vnímaný ako bezmocné dieťa, ale ako plnohodnotná bytosť s božskou podstatou. Preto ho umelci zobrazovali s vážnou tvárou, pevnými črtami a výrazom, ktorý viac pripomínal dospelého muža než novorodenca.
Myšlienka malého dospelého ovládla celú dobu
V stredoveku bola rozšírená predstava, že dieťa je vlastne len zmenšený dospelý človek..Táto myšlienka sa objavovala aj v rôznych filozofických a pseudovedeckých teóriách, ako napríklad koncept „homuncula“, malého človeka, ktorý už existuje v miniatúrnej podobe.
Cirkev určovala, čo je správne
Väčšina umenia vznikala na objednávku cirkvi. To znamenalo, že umelci mali presné pravidlá, ktorých sa museli držať. Ak teda maliar namaľoval dieťa ako malého dospelého, nebolo to preto, že by nevedel lepšie. Robil presne to, čo sa od neho očakávalo.
Tvrdý život menil pohľad na deti
Treba si uvedomiť aj krutú realitu tej doby. Úmrtnosť detí bola extrémne vysoká a mnohé rodiny prichádzali o svoje deti veľmi skoro. To ovplyvňovalo aj spôsob, akým ľudia deti vnímali. Neboli vždy idealizované ako dnes, ale skôr ako bytosti, ktoré sa musia rýchlo prispôsobiť tvrdému svetu.
Emócie neboli v centre pozornosti
Dnešné umenie často zdôrazňuje emócie, jemnosť a individualitu. V stredoveku však nebolo bežné zobrazovať deti ako hravé, usmiate alebo roztomilé. Dôležitejšia bola dôstojnosť, vážnosť a duchovný význam. Aj preto majú mnohé tieto bábätká prísne alebo neprístupné výrazy.
Realita vs. symbolika
Z dnešného pohľadu pôsobia tieto obrazy neprirodzene až strašidelne. Je to preto, že ich hodnotíme podľa moderných štandardov. V skutočnosti však ide o úplne iný jazyk umenia. Každý detail mal význam a nič nebolo náhodné.
Zmena prišla s renesanciou
Až s príchodom renesancie sa začal meniť pohľad na svet aj na umenie. Umelci sa začali viac zaujímať o realitu, anatómiu a skutočný vzhľad ľudského tela. Deti sa zrazu začali zobrazovať prirodzenejšie, jemnejšie a realistickejšie.
