Prekvapujúci objav: Rastliny absorbujú o 30 % viac CO₂, ako sa doteraz predpokladalo

84

Nový výskum odhalil, že rastliny celosvetovo absorbujú až o 31 % viac CO₂, než sa predpokladalo, čo zásadne mení klimatické predpovede a zdôrazňuje prirodzené možnosti zachytávania uhlíka.

Terestriálne ekosystémy zohrávajú kľúčovú úlohu pri regulácii klímy Zeme, keď odstraňujú oxid uhličitý (CO₂) z atmosféry prostredníctvom fotosyntézy. Tento proces, známy ako primárna produkcia (GPP), predstavuje najväčší tok uhlíka na Zemi a je hnacou silou pozemského uhlíkového cyklu.

Vedci však dlhé roky bojovali s presným určením GPP kvôli neistotám ohľadom jeho globálneho objemu, priestorového rozloženia a časovej variability.

Prelomový výskum zvyšuje odhad fixácie uhlíka o 31 %

Tradičné odhady GPP sa od 80. rokov minulého storočia pohybovali na úrovni približne 120 petagramov uhlíka (PgC) ročne. Tieto čísla, odvodené prevažne z diaľkového prieskumu a iných nepriamych metód, sa stali základom modelovania uhlíkového cyklu Zeme.

Nový výskum však odhaduje, že rastliny globálne absorbujú až 157 PgC ročne—čo predstavuje nárast o 31 % oproti predchádzajúcim výpočtom.

Toto zistenie, publikované v časopise Nature, má zásadný význam pre predpovede klimatických scenárov a pochopenie úlohy pozemských ekosystémov pri znižovaní emisií skleníkových plynov.

Inovatívny prístup pomocou uhlíkového sulfidu (OCS)

Tím vedcov z Cornellovej univerzity a Oak Ridge National Laboratory (ORNL) vyvinul nový prístup na odhad GPP pomocou uhlíkového sulfidu (OCS), stopového plynu úzko súvisiaceho s fotosyntetickou aktivitou.

Na rozdiel od CO₂, ktorý sa počas dýchania rastlín vracia späť do atmosféry, je príjem OCS nevratný, čo z neho robí spoľahlivý ukazovateľ fotosyntézy.

Vedci vytvorili model sledujúci pohyb OCS z atmosféry do chloroplastov rastlín—štruktúr, kde prebieha fotosyntéza. Tento prístup prekonáva obmedzenia tradičných metód, ako sú satelitné merania, ktoré môžu byť obmedzené oblačnosťou, najmä nad tropickými dažďovými pralesmi.

Zlepšenie presnosti prostredníctvom nových modelov

Kľúčovým prvkom nového odhadu GPP je lepšie znázornenie mezofylovej difúzie—procesu, pri ktorom sa OCS a CO₂ pohybujú z listov do chloroplastov. Mezofylové vrstvy predstavujú významné prekážky pre pohyb plynov a ovplyvňujú efektívnosť fotosyntézy rastlín.

Predchádzajúce modely často tento proces zanedbávali alebo používali zjednodušené predpoklady, čo viedlo k podhodnoteným odhadom GPP.

Aby tento nedostatok vyriešili, tím vedcov integroval detailné modely mezofylovej vodivosti do piatej verzie modelu NCAR (National Center for Atmospheric Research’s Community Land Model). Tento pokročilý prístup zlepšil presnosť simulácií, ktoré sa teraz viac približujú meraniam v teréne, napríklad z lesov Harvard Forest v USA alebo Hyytiälä Forest vo Fínsku.

Prečo na tom záleží?

Zistenie, že rastliny fixujú oveľa viac uhlíka, než sa pôvodne myslelo, mení naše chápanie ich úlohy pri zmierňovaní klimatických zmien.

„Je dôležité pochopiť globálnu GPP, pretože tento počiatočný príjem uhlíka ovplyvňuje všetky ostatné aspekty uhlíkového cyklu na Zemi,“ povedal Lianhong Gu, hlavný autor štúdie.

Okrem toho nový výskum zdôrazňuje potrebu ďalších štúdií a technologických inovácií na efektívne využitie prirodzených procesov zachytávania uhlíka na zníženie emisií.

Táto prelomová štúdia, financovaná Oregon Sea Grant, prináša zásadné poznatky, ktoré môžu pomôcť formovať budúcu klimatickú politiku a stratégiu na ochranu našej planéty.

Zdroj

Alžbeta Hrajnohová
Ahoj, som Betka. S vášňou pre umenie, písanie a vedomosti som sa rozhodla zdieľať svoje myšlienky a zážitky. Dúfam, že si moje články užijete rovnako, ako ja pri ich tvorbe. Príjemné čítanie!
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre