V detstve ju prezývali vlčica, dnes sa oholila a vyzerá ako celkom iný človek
Mladú ženu, ktorej príbeh vám dnes priblížime, kedysi prezývali vlčica alebo opičia tvár. Napriek tomu však nikdy neprestala veriť, že raz bude šťastná. Dnes má lásku svojho života a práve tá jej pomohla zvládnuť svoju životnú situáciu.
V roku 1999 sa v rodine Supatry stalo niečo úžasné. Rodičom Somponi a Samrerngovi sa narodila dcérka. Ako to už chodí, narodenie bábätka je významná a silná chvíľa, a inak tomu nebolo ani v tomto prípade.
Ich radosť však sprevádzali aj obavy, prekvapenie a nedôvera, keď im lekár oznámil, že ich dcérka má množstvo vlasov. Ich šok bol ešte silnejší, keď ju zbadali v inkubátore. Vlasy pokrývali takmer každý centimeter jej tela a ani lekári v Thajsku nevedeli, čo to má znamenať. Neskôr prišli na to, že dievčatko trpí kožným ochorením zvaným Ambrasov syndróm. Ide o mimoriadne nezvyčajnú poruchu, ktorou na svete trpí približne 50 osôb.
Po narodení nechceli lekári pustiť mamičku s dieťatkom domov, pretože sa báli, že by ho opustila. Matka však zdôraznila, že svoje dieťa nikdy neopustí a považuje za dar, že si vybrala ako rodičov práve ich dvoch. A tak aj bolo – dievčatko vždy cítilo teplo milujúcej rodiny. Ľudia okolo však nedokázali porozumieť jej stavu, preto čelila najmä zo strany rovesníkov nepríjemnému zaobchádzaniu.
S dospievaním sa jej stav nemenil, pretože Ambrasov syndróm nemožno vyliečiť. Podstúpila aj tradičné techniky na odstránenie, ako napríklad laser, ale nepomohlo to. V škole sa stretávala so šikanou a spolužiaci ju nazývali vlčicou alebo opičou tvárou. Samú seba však vnímala ako celkom normálnu, len s dlhšími vlasmi, preto nedokázala ich správanie pochopiť.
Spolužiaci sa jej spočiatku báli. Postupom času však ukázala, že je celkom ako ostatné deti. Učitelia si začali všímať jej usilovnosť a výsledky, vďaka čomu sa onedlho stala jednou z najobľúbenejších detí v škole.
Svoj stav celkom prijala a zmierila sa aj s tým, že sa z neho nikdy nevylieči. V čase dospievania sa však už odmietala o svoje vlasy starať a oholila ich. Sebavedomie pre ňu totiž bolo veľmi dôležité a vďaka tomu našla aj lásku.
Prezradila, že vzťah začal ako nevinné priateľstvo, no časom prerástol do lásky a dnes tvoria pár. Dodala, že nečakala, že niekedy natrafí na podobný druh lásky, a o to viac si ju váži. Po objavení lásky a šťastia je odhodlaná aj naďalej žiť pozitívny život. Verí, že každý je svojím spôsobom krásny a jedinečný. Že by sme nemali ľudí odsudzovať len na základe vzhľadu. A o šírenie tejto myšlienky sa bude snažiť dovtedy, kým si ju spoločnosť neosvojí.
