Príbehy skutočných hrdinov – títo ľudia si rozhodne zaslúžia uznanie!

2640

Príbehy z minulosti sú plné zloduchov, ale v rovnováhe s tým aj plné hrdinov. Status odvážneho človeka, ktorý prispel na dobrú vec, dokonca v dlhšom časovom horizonte zachránil nespočetné množstvo ľudí, nezíska len tak hocikto. Smutné ale je, že len veľmi málo sa o takýchto ľuďoch hovorí.

V čase, kedy vo svete vládne negativita, nepokoj a nezhody si poďme zaplniť hlavu odvážnymi činmi starostlivých ľudí, ktorí si právom zaslúžia našu pozornosť.

Sir Nicholas Winton zachránil pred nacistami 669 detí

Zdroj: wikimedia common

Sir Nicholas Winton sa narodil v Londýne v roku 1909 rodičom nemecko-židovského pôvodu. V roku 1938, keď sa skrývali do bezpečia nielen židia, ale aj ľudia inej národnosti, on si vzal na starosť nevinné československé deti. Ako to urobil? Zariadil, aby každé dieťa bolo umiestnené do britskej rodiny, kde mali zotrvať do dosiahnutia 18.roku života. Za prechod každého dieťaťa zaplatil 50 libier.

Celá záchranná akcia na ktorej sa podieľal spolu so svojou matkou, zachránila život 669-tim deťom – zabezpečili im prechod do krajiny a umiestnenie v rodine. Jeho úsilie, ale bolo nepovšimnuté, až kým sa sám neozval múzeu, aby im daroval zoznam mien zachránených detí.

James Harrison daroval krvnú plazmu každý týždeň po dobu 60 rokov a zachránil život 2,4 miliónom detí

Zdroj: shutterstock

Sám James Harrison dostal vo svojich 14-tich rokoch krvnú transfúziu, ktorá mu zachránila život, a tak sa zaviazal, že ako dospelý bude darovať krv a krvnú plazmu tak často, ako to len bude možné. Časom zistil, že jeho krv je ešte o niečo vzácnejšia, obsahovala totiž protilátky, ktoré pomáhali vytvárať anti-D imunoglobulín, takže sa podávala tehotným ženám s negatívnym Rh faktorom v prípade, že dieťa, ktoré čakali malo pozitívny Rh faktor (v opačnom prípade hrozilo novorodencovi nebezpečenstvo v podobe žltačky, anémie, poškodenia mozgu alebo aj smrti).

Valeri Bespalov, Alexej Ananenko a Boris Baranov sa dobrovoľne prihlásili na misiu v Černobyle

Zdroj: YouTube

26. apríl 1986 sa stal čiernym dňom nielen pre Ukrajinu. Kvôli chybe, či nepozornosti došlo k výbuchu reaktora, pri ktorom sa uvoľnilo 400-krát viac žiarenia ako pri jadrovej bombe zhodenej na Hirošimu. Kontaminovaný bol teda naozaj veľký okruh.

Pravdepodobne to ale mohlo dopadnúť aj horšie nebyť troch mužov – Valeria Bespalova, Alexeja Ananenka a Borisa Baranova. Títo muži sa 4.mája prihlásili ako dobrovoľníci na úlohu, v rámci ktorej mali otvoriť dva ventily a tým zabrániť druhému, možno ešte horšiemu výbuchu. Aj keď išlo o jednoduchú akciu, nebezpečné bolo kontaminované prostredie.

Koho by zaujímalo – dožili sa pomerne pekného veku – Baranov zomrel v roku 2005 na infarkt a Bespalov a Ananenko ešte stále žijú.

Louise Braille ako trojročný oslepol, v 15-tich vynašiel písmo pre nevidiacich

Autor fotografie je Ramona

Údajne si trojročný Louis Braille v dielne svojho otca pichol do oka, ktoré sa už nedalo zachrániť. Nevidel teda len na jedno oko, no neskôr dostal vážny zápal, kvôli ktorému stratil možnosť vidieť aj na druhom oku. Napriek tomu bol veľkým milovníkom hudby (bol zanieteným organistom, aj keď nevidiacim).

V 15 rokoch sa zoznámil s kódovaným systémom pozostávajúcim z bodiek vyrazených na lepenke, ktoré vytvorili správu. On sa tým inšpiroval a vytvoril celý systém bodiek, a tak umožnil nevidomým prvýkrát čítať (dokonca sa takto dajú prečítať aj noty).

Braille svoj život nevzdal a ako dospelý začal vyučovať na univerzite, ako mladý dostal tuberkulózu, ktorá ho potrápila, ale celý svoj život zasvätil výchove nevidiacich detí.

Bunky z nádoru Henriety Lacksovej zachránili nespočetné množstvo žien

Zdroj: history.com

Henrietta Lacksová prvýkrát navštívila nemocnicu kvôli bolesti v podbrušku. Vyšetril ju gynekológ, ktorý jej diagnostikoval rakovinu krčka maternice, ten zároveň odobral aj vzorku (bohužiaľ, bez jej súhlasu). Podstúpila liečbu, no i tak vo veku 31 rokov rakovine podľahla.

Hoci Henrietta už nežila, bunky z jej nádoru poslúžili na výskum. Jeden vedec totiž v mase buniek našiel jednu jedinú, ktorá bola schopná regenerácie a patentoval si ju ako bunkovú líniu HeLa. To bol veľký míľnik napríklad vo výskume rakoviny a AIDS, vývoja vakcíny proti detskej obrne, úspešnejšieho oplodnenia in-vitro a mnoho ďalšieho.

Zdroj

Eliška Zuzulová
Zdravím. Moje meno je Eliška a momentálne študujem veterinárnu medicínu. Napriek tomu ma vždy bavilo písanie, ktoré je mojou záľubou dodnes. Takisto veľmi rada čítam, učím sa a spoznávam nových ľudí. Snažím sa byť vždy milá a usmievavá. Zvyšok voľného času vždy rada venujem zvieratám.
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre