Doba, v ktorej žijeme nie je ani zďaleka jednoduchá a človeka mnohokrát obklopia negatívne zážitky, ktoré držia jeho náladu na bode mrazu. Nie zriedka sa stane, že takpovediac prestaneme veriť v dobro ľudstva. To by však bola obrovská škoda, pretože stále sa dajú nájsť drobné prejavy lásky, dobroty a pomoci, ktoré nám dajú pocítiť, že ešte nič nie je stratené a oplatí sa snažiť a bojovať pre lepší svet.
Prinášame vám krátku sériu príbehov, ktoré vás dojmú a pravdepodobne, ak vám po líci nestečie slza s najväčšou pravdepodobnosťou budete mať aspoň úsmev na tvári. A ak práve prežívate ťažký deň alebo obdobie toto vám možno pomôže vidieť svet i seba v ružovejších farbách. Buďme láskavý k sebe a k svojmu okoliu, raz sa nám to zaručene vráti, aj keď nevedno presne v akej podobe.
Tvorca „Petra Pana“ prenechal práva detskej nemocnici
Za obľúbenou detskou postavou Petra Pana stojí muž menom J.M.Barrie. Od jeho vzniku až po súčasnosť existuje pomerne veľké množstvo rôznych viac či menej vydarených adaptácií. Chlapec, ktorý túžil navždy zostať dieťaťom sa objavuje v mnohých rozprávkových knihách, filmoch i seriáloch. Málokto však pozná jeho autora a jeho naozaj dojemný čin. V roku 1920 totiž Barrie odkázal autorské práva Petra Pana londýnskej detskej nemocnici. Tým zaistil nemocnici dostatok finančných prostriedkov, aby sa nedostala do existenciálnej krízy a mohla naďalej zachraňovať životy detí.
Muž sa vrátil do zapečatenej zóny, aby zachránil svoje zvieratá
V roku 2011 zasiahlo Fukušima v Japonsku ničivé zemetrasenie, ktoré nasledovalo rovnako ak nie viac nebezpečné cunami. Kombinácia týchto dvoch prírodných katastrof viedla k najhoršej jadrovej katastrofe na svete, po Černobyle. Z jadrovej elektrárne Fukušima Daiichi unikol rádioaktívny materiál, v dôsledku čoho úrady nariadili okamžitú evakuáciu.
Len necelých 10 kilometrov od katastrofy musel Naoto Matsumura aj so svojimi rodičmi opustiť svoju farmu, kde sa okrem pestovania ryže venoval aj chovu hospodárskych zvierat. Svedomie mu však nedovolilo ich tam nechať a tak sa pre ne aj napriek nebezpečenstvu vrátil. A urobil dobre, zvieratá zachránil a zostali zdravé.
V súčasnosti žije v opustenom meste Tomioka, kde sa stará nielen o svoje vlastné zvieratá, ale aj mnohé iné, ktoré sa mu podarí zachrániť. Lekári vravia, že príznaky ožiarenia sa u neho môžu prejaviť aj po niekoľkých desaťročiach, no nakoľko mal už v tom čase vyše 50 rokov, ťažkú hlavu si z toho rozhodne nerobí a svoje rozhodnutie neľutuje.
Dostihové kone a koza ako ich spoločník
Džokeji rozhodne nie sú jediní, ktorí pociťujú pred štartom miernu dávku stresu. Možno ešte vo väčšej miere to prežívajú samotné dostihové kone. Predsa len sú umiestnené v neznámom prostredí, kde sú ďalšie kone, veľa ľudí a hluk. Prirodzene, že sú to všetko vplyvy, ktoré ich nadmieru stresujú.
Čo by teda mohlo pomôcť tieto kone upokojiť? Niekto dostal geniálny nápad – zabezpečiť im spoločníka v podobe kozy. Ide totiž o veľmi priateľské a hravé zvieratá, prítomnosť ktorých koňom pomáha zabudnúť na nadchádzajúce derby. Nie jeden víťaz pretekov si tento skvelý nápad pochvaľuje. Kone sú uvoľnenejšie a tak podávajú lepšie výkony.
Psi nechávajú pri hre vyhrať fenky
A potom, že gentlemani už vymreli! Minimálne vo zvieracej ríši to neplatí. Istá štúdia poukázala na fakt, že šteňatá (samce) predstierajú pri hre s fenkami slabosť a neskúsenosť, vo výsledku čoho nechajú fenky vyhrať a podriadia sa im.
Podobný jav môžeme pozorovať aj pri hre dospelých s deťmi. Vo svete zvierat to okrem psíkov praktizujú napríklad aj niektoré druhy opíc, pavianov a klokanov.
Mesto v Holandsku je postavené špeciálne pre ľudí s demenciou
Hogeway (alebo Hogeweyk) je niečo ako mesto, ktoré sa nachádza neďaleko Amsterdamu a hlavným cieľom jeho vzniku bolo postaviť príjemný domov dôchodcov. Na rozdiel od ostatných, ale bol naplánovaný tak, aby predstavoval malú útulnú dedinku s námestím, divadlom, poštou a záhradou.
Všetko bolo zafinancované holandskou vládou a navrhnuté to bolo predovšetkým pre pacientov so závažnou formou demencie alebo Alzheimerovej choroby. Snahou bolo týmto ľuďom poskytnúť vyššiu úroveň starostlivosti a pohodlia než akej by sa im dostalo v bežnom domove dôchodcov.
