Určite ste už počuli o Aztékoch – predstaviteľov ríše žijúcich na území Mexika. Zamýšľali ste sa ale niekedy nad tým, prečo vyhynuli? Čo spôsobilo ich masívne úmrtia? Človeku by v prvom rade napadli dve asi najpravdepodobnejšie možnosti – vojny alebo choroby. A veru na základe predpokladov a novodobých zistení, to nie je ďaleko od pravdy. Začalo sa masívne testovanie DNA z pozostatkov, ktoré odhalilo, čo v skutočnosti vyhladilo až 80% Aztékov.
Ste zvedaví a zaujíma vás na čo vedci prišli? Potom si nájdite chvíľku času a pokračujte v čítaní. Niektoré okolnosti zostávajú stále záhadou, no výskum stále pokračuje, takže je len otázkou času, kedy do seba zapadnú všetky časti puzzle.
Za smrť enormne veľkého množstva pôvodnej populácie mohla patogénna baktéria
Vedci prišli na to, že v rámci ríše Aztékov došlo k vypuknutiu epidémie, čo sa však nevedelo bolo, ktorý pôvodca ju spôsobil. Dlhé roky sa o tom polemizovalo, pričom padla domnienka, že by sa mohlo jednať o ebolu.
V januári 2018 sa ale zistila pravá príčina úmrtí a teda, že istá časť populácie zomrela po nákaze baktériou kmeňa Salmonella enterica susp. Paratyphi, ktorá vyvoláva ochorenie nazývané ako brušný týfus. Táto baktéria sa veľmi rýchlo a ľahko šíri prostredníctvom kontaminovanej vody či potravy.
Odhaliť príčinu mohla analýza DNA zo zubov
Štúdiom DNA zo zubov pozostatkov Aztékov vedci zistili, že za ich smrť môže práve baktéria Salmonela. Na výskume sa podieľali nemeckí vedci, pričom odobrali DNA z kostí a zubov približne 29-tich mŕtvol. Zo vzoriek sa im podarilo izolovať práve tieto nebezpečné patogény.
Príznaky brušného týfusu ale nezahŕňali krvácanie cez otvory
Vedci sa síce domnievajú, že za smrť 80% populácie mohla baktéria Salmonela, no Francisco Hernandez, ktorý bol lekárom kráľa Filipa II., poskytol veľmi podrobný písomný popis stavu postihujúceho Aztékov. Symptómy zahŕňali horúčku, bolesti hlavy, problém s rovnováhou, tmavý moč, čierny jazyk, zväčšené uzliny, neurologické problémy a predovšetkým krvácanie z očí, nosa a úst.
Padol teda predpoklad, že Aztékovia mohli mať aj inú chorobu, ktorá v kombinácii s brušným týfusom pôsobila extrémne smrteľne.
Za päť rokov zomrelo asi 15 miliónov ľudí
Počnúc rokom 1545 zomrelo v priebehu piatich rokov asi 15 miliónov ľudí (porovnajme si to s jednou z najväčších epidémie v histórii – s morom. Tam zomrelo za obdobie do 10-tich rokov 20 miliónov ľudí). Čísla sú teda veľmi podobné, no treba poukázať ešte na jednu vec – mor zabíjal ľudí po celej Európe, zatiaľ čo týfus sa sústredil len v Mexiku.
Išlo teda o absolútne deštruktívnu chorobu, ktorú Aztékovia nazývali cocoliztli. Smrť prichádzala do niekoľkých dní.
Prieskumníci z Európy priniesli veľa ďalších “neznámych” chorôb
Tak ako boli do Mexika zavlečené z Európy kiahne, tak je možné, že mohli títo prieskumníci i za vypuknutie brušného týfusu. Vedci totiž otestovali aj pozostatky Aztékov žijúcich pred príchodom Španielov a žiadne smrteľné kmene baktérií neobjavili. Treba ale povedať, že testovaných bolo iba päť kostier. Otestovali sa aj kostry Španielov, ktorí mali neskôr cestovať do Mexika a u nich bol zistený výskyt Salmonely. Takže sa potvrdila teória, že figurovali ako prenášači.
Dnes už nákaza Salmonelou nebýva smrteľná
Dnes sa môžeme Salmonelou nakaziť predovšetkým z nedostatočne tepelne opracovaných mäsových výrobkov alebo vajec. Najbežnejšie kmene sú Salmonela enterica susp. typhimurium a enteritidis (paratyphi sa už nevyskytuje).
Nakaziť sa prirodzene môžete, no väčšinou sa vyliečite aj bez vážnejšieho zásahu lekárov. Môžu vás ale sprevádzať nepríjemné hnačky, pri ktorých hrozí dehydratácia.
