Príroda opäť šokuje: počuli ste o škorpiónovi, ktorý môže vyliečiť maláriu?
Pandinus imperator, tak znie odborný názov škorpióna, ktorý už na prvý pohľad naháňa strach a hrôzu. Ide o najväčšiu druh škorpióna (spomedzi ďalších asi 1750 iných druhov), no nemusíte sa obávať, aj napriek zlovestnému žihadlu a obrovským klepetám, sú pomerne mierumilovní, najmä voči ľuďom.
Navyše, pokiaľ nie ste z Afriky, vo voľnej prírode sa s nimi nestretnete. Vyskytujú sa v dažďových pralesoch výnimočne na savanách. Žijú v pároch, pričom ich akt párenia stojí za pozretie. Škorpión je naozaj pozoruhodné zviera, rovnako ako znamenie. Ak sa zaujímate o tak trochu nezvyčajné druhy živočíchov a ich fascinujúci život, potom ste tu správne. Nechajte sa pohltiť dokonalosťou prírody.
Patria medzi najväčších škorpiónov na svete
Ako sme už spomínali v úvode, patria medzi najväčší druh škorpiónov na svete. Môžu vážiť až 28 gramov a dorásť do dĺžky až 20 centimetrov. Telo samice je dlhšie a robustnejšie, no v prípade samcov môžeme pozorovať mohutné pektíny – špeciálne hrebeňové zmyslové orgány za končatinami, ktoré im pomáhajú pri navigácii.
Ich jed by sa mohol použiť na odstránenie malárie
Jed škorpióna obsahuje zvláštnu molekulu zvanú škorpín, ktorú je možné izolovať a využívať pre jej antimalarické a antibakteriálne vlastnosti. Možné je dokonca vyčleniť gén pre produkciu tejto molekuly do genómu komárov a tým eliminovať možnosť prenosu ochorenia. Je to totiž ideálnejšie riešenie ako vyvinúť a následne podávať postihnutým lieky.
Ich rituál párenia zahŕňa tanec, pričom samice môžu samca usmrtiť
Rovnako ako u mnohých iných druhov škorpiónov, keď sa Pandinus imperator pári, samec a samica vykonávajú zvláštne pohyby podobné tancu. Samec má údajne samicu jemne poštipnúť a následne jej ponúknuť svoje spermie, ktoré nemusí prijať. Navyše, ak sa jej samec vôbec nepozdáva, zväčša ho usmrtí a skonzumuje.
S pribúdajúcim vekom menia farbu
Počas svojho života vykazujú rôzne farby. Pri narodení sú biele a zakaždým, keď sa im obnovuje koža stmavnú, pričom nadobúdajú odtiene hnedej a zelenej, až sa nakoniec stanú čiernymi. Ich klepetá a žihadlo sú červenohnedé. Zaujímavosťou je, že dokážu odrážať UV lúče, takže pod čiernym svetlom vyžarujú modrozelenú farbu.
Vo voľnej prírode žijú v pároch alebo skupinách, no v zajatí dochádza ku kanibalizmu
Vo voľnej prírode môžu vytvoriť skupinu s až 15 členmi. Masovo sa vyskytujú v oblastiach ľudských obydlí, pričom aktívne sú predovšetkým počas noci. Netreba sa ich báť, pretože majú svoje nezastupiteľné miesto v ekosystéme. Sú užitočné. Ich úlohou je udržiavať pod kontrolou populácie hmyzu, tým že ich lovia a zároveň figurujú ako potrava pre väčšie jedince ako sú vtáky, veľké pavúky, netopiere a iné cicavce.
V zajatí sa ale z neznámeho dôvodu požierajú navzájom, preto je lepším riešením ich oddeliť.
