Rozmýšľali ste, prečo sa ľudia na starých fotografiách neusmievajú? Tu sú odpovede.

1052

Pozerali ste si niekedy staré fotografie svojich starých rodičov alebo ešte prarodičov a všimli ste si, že sa na nich vôbec neusmievajú? Nie, naozaj to nie je náhoda. Žiadny človek sa v minulosti na fotografii neusmieval, kdežto dnes je to už celkom naopak – vyhrávajú milé prívetivé úsmevy a šťastné výrazy tváre. Tak aký dôvod na to ľudia mali? Naozaj bol ich život taký zlý a oni takí nešťastní, že nebolo možné, aby sa usmievali?

V našom článku sa dozviete tie najčastejšie dôvody. Stačí si len nájsť chvíľu času, či už ste v pohodlí domova, cestujete alebo na niečo čakáte.

Na okraj by sme radi podotkli, že revolúciu úsmevu započali, nie prekvapivo, pôvabné ženy.

Výraz ich tváre nemal nič spoločné so šťastím

Zdroj: wikimedia common

Takže, to že sa niekto na fotografii neusmieval, vôbec neznamenalo, že by nebol šťastný. V tej dobe nebola fotografia vnímaná ako odraz kvality života daného človeka (tak ako je tomu mnohokrát dnes). Ľudia sa smiali, zabávali, boli prirodzení a spontánni, ale predovšetkým v úzkom kruhu ľudí, kde si to “mohli dovoliť”.

Avšak fotografie vnímali ako akúsi formu sebaprezentovania, preto sa snažili pôsobiť nanajvýš seriózne.

Ľudia sa chceli vyhnúť ukazovaniu svojich zubov

Zdroj: wikimedia common

Je treba si povedať, že ústna hygiena nebola v 19. storočí na takej úrovni ako je dnes a preto bol aj stav zubov ľudí žijúcich v tej dobe oveľa horší, až katastrofálny. Maliar si mohol na plátne “domyslieť” žiarivý úsmev, ale na fotografii to nebolo úplne možné. Navyše niektorým ľuďom zuby aj chýbali a to viaceré.

Široké úsmevy sa spájali so šialenstvom

Pekný široký úsmev nebol v 19.storočí príliš žiadúci (a to ani v prípade, že by ste mali náhodou zdravý chrup). Široký úsmev bol totiž v tej dobe považovaný za znak duševnej nestability. Nedostatočná kontrola v prejavovaní emócií navonok celkom kazila dekórum. Široké úsmevy teda na fotkách mali len opilci alebo chlípnici.

Fotografie boli drahé a nesmierne vzácne

Zdroj: wikimedia common

Na fotografiách sa zobrazovali aj ľudia krátko po smrti, a tak častokrát ani nebolo vhodné, aby sa ostatní účastníci fotografie usmievali (do smiechu im veru ani nebolo). Zároveň išlo o niečo nové, takže ľudia boli častokrát nesvoji.

Zároveň za tým bolo kus “práce”. Ľudia museli prísť do fotografického štúdia, kde bolo vytvorené formálne prostredie s kulisami. Navyše fotografia bola drahá, a tak to bola častokrát jediná, ktorú si ľudia dali urobiť.

Fotografovanie trvalo príliš dlho

Zdroj: wikimedia common

V začiatkoch fotografovania boli expozičné časy extrémne dlhé. Len si predstavte, že by ste ako subjekt museli sedieť nepohnute na jednom mieste asi 15 minút, vydržali by ste sa tak dlho usmievať? Len veľmi ťažko, preto si ľudia radšej zvolili neutrálny výraz tváre.

Dlhý expozičný čas tiež vysvetľuje, prečo bolo mnoho fotografií rozmazaných – zostať tak dlho bez pohnutia človeku dalo zabrať.

Zdroj

Eliška Zuzulová
Zdravím. Moje meno je Eliška a momentálne študujem veterinárnu medicínu. Napriek tomu ma vždy bavilo písanie, ktoré je mojou záľubou dodnes. Takisto veľmi rada čítam, učím sa a spoznávam nových ľudí. Snažím sa byť vždy milá a usmievavá. Zvyšok voľného času vždy rada venujem zvieratám.
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre