Dezertifikácia je typ degradácie pôdy, kedy suché oblasti postupne strácajú svoju produktivitu a zdroje vody, čím sa stávajú viac podobnými púšti. Nemusí to nutne znamenať, že sa tieto oblasti zmenia na púšť, ale ich pôda sa stáva menej úrodnou a dochádza k poklesu povrchovej aj podzemnej vody. Klimatická púšť vzniká, keď sa všetky ročné zrážky vyparia. Suché oblasti vyparia až 65% zrážok. Ak je dezertifikácia závažná a trvalá, môže ovplyvniť aj klímu regiónu.
Dezertifikáciu možno zvrátiť, ak sa rieši včas a nie je príliš závažná. Keď je však pokročilá, obnova je veľmi ťažká a nákladná. Je to globálny problém, o ktorom sa hovorí málo, možno preto, že slovo „púšť“ je trochu zavádzajúce. Suché oblasti pokrývajú asi 46 % zemskej pevniny. To znamená, že takmer polovica sveta je ohrozená dezertifikáciou a jej negatívnymi vplyvmi: neúrodnou pôdou, stratou vegetácie, divokej prírody a biodiverzity.
Čo spôsobuje dezertifikáciu?
Dezertifikáciu spôsobujú prírodné udalosti, ako suchá, požiare a ľudská činnosť. Napríklad zlé hospodárenie s pôdou a globálne otepľovanie.
Odlesňovanie
Odlesňovanie, teda trvalé odstránenie stromov a flóry, spôsobuje oteplenie a vysušenie pôdy, pretože chýba evapotranspirácia, ktorá ochladzuje vzduch. Bez stromov, ktorých korene spevňujú pôdu, je zem vystavená väčšiemu riziku erózie dažďom a vetrom.
Erózia pôdy
Erózia pôdy odnáša ornicu bohatú na živiny, čo zanecháva neúrodný prach a piesok, ktorý horšuje zadržiavanie vody. Premena lesov a lúk na poľnohospodársku pôdu je hlavným zdrojom erózie. Globálne dochádza k degradácii pôdy rýchlejšie, než sa stíha obnovovať.
Nadmerné spásanie hospodárskych zvierat
Nadmerné spásanie vedie k dezertifikácii, pretože trávy a kríky nemajú čas dorásť. Zvieratá často vyžerú rastliny až ku koreňom, čo bráni ich rastu. Výsledkom sú holé plochy náchylné na vysychanie a eróziu.
Zlé poľnohospodárske postupy
Zlé poľnohospodárske praktiky, ako nadmerná kultivácia a monokultúry, vyčerpávajú živiny v pôde. Časté alebo hlboké oranie pôdu zhutňuje a vysušuje.
Sucho
Dlhé suchá spôsobujú dezertifikáciu nedostatkom vody a zvýšenou eróziou. Keď rastliny odumierajú, odhalená pôda eroduje vetrom a po návrate dažďov aj vodou.
Požiare
Veľké lesné požiare prispievajú k dezertifikácii tým, že ničia rastliny, znižujú vlhkosť pôdy a zvyšujú jej eróziu. Umožňujú tiež inváziu nepôvodných rastlín, ktoré znižujú biodiverzitu. Invázne rastliny sú desaťkrát hojnejšie na spálenej pôde ako na nespálenej.
Klimatické zmeny
Zvýšené teploty stresujú rastliny a zhoršujú extrémne počasie, ako sú suchá a záplavy, čo vedie k erózii. Okrem toho vyššie teploty zrýchľujú rozklad organických látok v pôde, čo znižuje jej živiny.
Kde prebieha rozširovanie púšte?
Severné Afrika, juhovýchodná Ázia, Austrália a Latinská Amerika sú hlavné oblasti, kde sa dezertifikácia zhoršuje. Afrika a Ázia sú najviac ohrozené, pretože väčšina ich krajín má suché podnebie. Dokonca 60% svetových suchých oblastí sa nachádza práve na týchto kontinentoch.
Globálny vplyv dezertifikácie
Dezertifikácia zvyšuje chudobu a hlad a prináša núdzové migrácie ľudí. Zhoršuje tiež ich zdravie v dôsledku prachových búrok, ktoré môžu spôsobiť ochorenia dýchacích ciest a problémy so srdcom. Pričom ohrozené sú aj rastliny a zvieratá, pretože ich biotopy sa strácajú. Mongolská step má teraz problémy s degradáciou kvôli prebytku hospodárskych zvierat.
Čo môžeme urobiť?
Dôležitým spôsobom, ako zastaviť šírenie púští, je udržateľné hospodárenie s pôdou. Pomocou vzdelávania odborníkov a poľnohospodárov sa môže predchádzať prehnanému využívaniu pôdnych zdrojov. Ďalšie riešenia zahŕňajú rotáciu pasienkov hospodárskych zvierat a výsadbu stromov na ochranu pred vetrom. V Afrike napríklad vybudovali takmer 8 000 kilometrov dlhú vegetačnú stenu, ktorá bráni šíreniu Sahary. Tento projekt už vytvoril tisíce pracovných miest a obnovil desiatky miliónov hektárov degradovanej pôdy.
Zvýšenie povedomia o tejto téme je kľúčové. Svetový deň dezertifikácie a sucha, ktorý sa oslavuje každý rok 17. júna pod záštitou OSN, je dobrým začiatkom, ako šíriť tieto informácie.
