Rypoš lysý: čudný hlodavec, ktorý popiera zákony biológie. Toto je on!

Dva obrazy holého potkana: z ľava v detailnom pohľade, vpravo v tuneli, zobrazené veľké hlodavé zuby.

Ak by existoval rebríček najpodivnejších tvorov planéty, rypoš lysý (Heterocephalus glaber) by sa určite dostal na poprednú priečku. Malý hlodavec žijúci v suchých oblastiach východnej Afriky vyzerá zvláštne – nemá srsť, má vráskavú kožu a zuby trčiace z ústnej dutiny. Na prvý pohľad pôsobí skôr odpudzujúco, no v skutočnosti ide o biologický zázrak. V jeho tele sa ukrývajú mechanizmy, ktoré vedcom už desaťročia zamotávajú hlavu.

Prečítajte si o jednom z najpodivnejších živočíchov viac.

Ako žije rypoš?

Slepý potkan v tuneli s ostrými zubami a holou kožou, pripravený na ďalšie podzemné dobrodružstvo.
Zdroj: pexels.com

Obýva podzemné kolónie vo východnej Afrike – najmä v Etiópii, Keni a Somálsku. Jeho tunely môžu mať až niekoľko kilometrov, pričom väčšina života týchto zvierat sa odohráva v tme. Zrak majú slabý, sú takmer slepé, a spoliehajú sa predovšetkým na čuch a hmat. Zaujímavé je, že aj keď ide o cicavce, ich spôsob života pripomína skôr hmyz, ako sú včely či mravce.

Eusocialita – život ako v úli

Rypoš lysý je jediný známy cicavec, ktorý žije v eusociálnej štruktúre – existuje kráľovná, ktorá ako jediná rodí mláďatá, ktoré sa starajú „robotníci“, súčasťou skupiny sú aj „vojaci“, ktorí bránia tunely pred votrelcami. Táto forma spoločenského usporiadania je u cicavcov extrémne vzácna. Vďaka nej dokáže kolónia fungovať efektívne aj v náročnom prostredí.

Odolnosť voči rakovine

Vedci si všimli, že rypoš je takmer úplne imúnny voči nádorom. V ich bunkách fungujú špeciálne mechanizmy, ktoré bránia nekontrolovanému deleniu buniek. Štúdium týchto procesov by mohlo viesť k novým metódam liečby rakoviny u ľudí.

Extrémna dlhovekosť 

Kým myši či potkany žijú 2–4 roky, rypoš sa môže dožiť až 30 rokov – čo je vo svete hlodavcov nanajvýš nevídané. A čo je ešte podivuhodnejšie – nezvykne uňho dochádzať k typickým príznakom starnutia, ako je oslabenie orgánov či strata plodnosti.

Život bez kyslíka 

V podzemí býva kyslíka málo. Rypoš má preto schopnosť prežiť až 18 minút úplne bez kyslíka. V takom prípade prechádza na alternatívny metabolizmus, ktorý využíva fruktózu namiesto glukózy – mechanizmus známy skôr u rastlín!

Necíti bolesť 

Nahá sviňa, s vrásčitou kožou a veľkými zubami, na tmavom pozadí.
Zdroj: Wikimedia common

Rypoš postráda určité nervové receptory, ktoré u iných cicavcov vyvolávajú pocit pálenia. To znamená, že necíti bolesť pri kontakte s kyselinami či korozívnymi látkami.

Zuby ako pracovný nástroj 

Až tretina svalov jeho tela je v čeľusti. Zuby sú silné a ostré, čo mu umožňuje používať ich pri kopaní a prehlbovaní tunelov, či pri prenášaní potravy.

Prečo vedci tohto zvláštneho živočícha doslova milujú?

Rypoš je pre vedcov živým laboratóriom. V jeho genóme sa ukrývajú odpovede na otázky, ktoré trápia ľudstvo – ako predchádzať rakovine? Ako spomaliť starnutie? Ako prežiť v prostredí s nízkym kyslíkom, čo by mohlo pomôcť pacientom s dýchacími problémami?

Nie je preto prekvapením, že tento nenápadný hlodavec sa stal hviezdou biologického výskumu po celom svete.

Rypoš síce na prvý pohľad nevyzerá sympaticky, ale skrýva v sebe schopnosti superhrdinu. Žije ako včela, dožíva sa desaťnásobne dlhšieho veku než iné hlodavce, necíti bolesť, je takmer nesmrteľný a možno raz zachráni aj ľudské životy. Možno teda nie je až taký „škaredý“, ako sa zdá – stačí sa naň pozrieť očami vedy.

Zdroj

Vybrané pre vás:

Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov
0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie