Scribonius Longus – rímsky lekár, ktorý liečil elektrinou už pred tisíc rokmi
Scribonius Longus bol rímsky lekár z 1. storočia nášho letopočtu, ktorý slúžil na dvore cisára Claudia a sprevádzal rímsku armádu pri dobývaní Británie. Známy je najmä ako autor lekárskych zbierok, ktoré sa používali v Európe až do 17. storočia, a tiež ako prvý, kto v liečbe využil elektrinu. Napriek tomu, že je život Longusa zahalený tajomstvom, jeho prínos medicíne je dodnes oceňovaný.
Rímsky lekár Scribonius Longus
O Scriboniovi Longusovi vieme hlavne z jeho vlastných textov. Starovekí historici ako Suetonius alebo Plínius starší sa o ňom nezmieňujú, čo je zvláštne, keďže žili v podobnom období. Možno preto, že jeho dielo nebolo vtedy veľmi rozšírené. Grécky lekár Galén, ktorý žil o storočie neskôr, ale na jeho prácu odkazoval, čím sa Scriboniovo dedičstvo zachovalo do stredoveku.
Bol pravdepodobne synom prepustenca, čo znamená, že bol oslobodený otrok, ktorý získal rímske občianstvo. Pravdepodobne sa narodil na Sicílii a študoval u významných lekárov svojej doby, ako boli Apuleius Celsus a Vecio Valente, ktorí mali blízko ku cisárskemu dvoru.
Významný lekár v službách cisára Claudia
Scribonius pôsobil za vlády cisára Claudia (41–54 n.l.) a zúčastnil sa rímskej invázie do Británie v roku 43. Nie je jasné, či tam bol ako armádny lekár alebo osobný lekár niektorého z veliteľov. V roku 47 vydal svoju hlavnú prácu – Kompozície, zbierku 271 liečebných receptov, z ktorých veľká časť bola jeho vlastným vynálezom.
Táto kniha bola usporiadaná tak, aby lekári ľahko našli lieky podľa chorôb – od hlavy až po päty. Zbierka obsahuje lieky na rôzne ochorenia, protilátky proti jedom a náplasti používané chirurgmi.
Princípy medicíny podľa Scribonia
V predslove svojej knihy Scribonius zdôrazňuje dôležitosť etiky v medicíne. Podľa neho by mal byť lekár vždy milosrdný a ľudský, pretože liečba má byť umením liečiť, nie ubližovať. V tomto duchu sa hlásil k Hippokratovej prísahe, čo je najstarší známy odkaz o jej existencii.
Scribonius kritizoval lekárov, ktorí sa nesnažia dostatočne vzdelávať a nezaujímajú sa o skúmanie starších spisov, čo podľa neho znižuje kvalitu liečby.
Revolučné použitie elektriny
Najznámejším a najzaujímavejším receptom zo Scriboniovej zbierky je liečba dny a bolesti hlavy elektrinou. Túto metódu považujeme za prvé zaznamenané použitie elektriny v liečbe v dejinách.
V starovekom Ríme sa využívala takzvaná živočíšna elektrina, ktorá sa získavala priložením elektricky nabitej torpédovej ryby na postihnuté miesto. Pri bolestiach hlavy sa ryba prikladala na čelo medzi obočie, pri dne sa umiestňovala pod nohy pacienta. Ryba vydávala z kože elektrický prúd, ktorý mal utlmiť bolesť znecitlivením týchto oblastí.
Scriboniovo dielo bolo populárne v stredoveku a používalo sa ako zdroj pre lekárov až do 17. storočia. Mnohé jeho lieky, najmä tie z bylín, sa ukázali byť účinné a zachovali sa v používaní po stáročia. Jeho prístup – kombinácia vedeckého skúmania, rešpektu k tradícii a etického princípu – mal veľký vplyv na ďalší vývoj medicíny a ukázal, že aj v staroveku dokázali lekári myslieť vedecky a prakticky.
Záver
Scribonius Longus bol lekár, ktorý v starovekom Ríme presadil nové metódy a priniesol do medicíny moderný prístup, vrátane prvého známeho použitia elektriny na liečbu bolesti. Napriek tomu, že o jeho živote vieme len málo, jeho dielo významne ovplyvnilo medicínu a jeho etické princípy dodnes pripomínajú, že liečba má byť založená na ľudskosti a starostlivosti. Scribonius tak zostáva jednou z fascinujúcich postáv medicínskej histórie.
