S myšlienkou vytvoriť súhrnný zoznam nádherných pamiatok, vytvorených človekom, prišli spisovatelia v starovekom svete. Tieto miesta tvorili jadro siedmich divov. Sedem divov starovekého sveta, ktoré boli vo svojej dobe uznávané ako dôkaz schopnosti ľudstva byť veľkým, bolo roztrúsených vo východnom Stredomorí a ďalej vo vnútrozemí. Tieto neuveriteľné stavby, od Diovej sochy v Olympii až po visuté záhrady v Babylone, uchvacovali návštevníkov. A ktorá staroveká pamiatka ešte stále stojí? Čítajte ďalej, aby ste sa vrátili do starovekého sveta a obdivovali tieto divy.
Alexandrijský maják bol vo svojej dobe druhou najvyššou budovou na svete
Egyptské mesto Alexandria sa stalo intelektuálnym centrom už krátko po svojom založení v roku 331 pred Kristom. V roku 280 pred n. l. si Alexandria upevnila svoje postavenie majáka vzdelanosti dokončením veľkého majáka na ostrove Faros v mestskom prístave. Náklady na stavbu, ktoré uvádza Plínius, by v 21. storočí predstavovali približne 3 milióny dolárov.
Súčasťou toho, čo robilo maják takým neuveriteľným, bola jeho veľkosť. S výškou viac ako 160 metrov bol druhým najvyšším divom sveta a zaradil sa hneď za Veľkú pyramídu v Gíze. Maják zostal stáť aj po skončení staroveku. Hoci ho v priebehu storočí poškodili zemetrasenia, maják sa definitívne zrútil až v roku 1375.
Jediný stále stojaci div je zároveň najstarší
Hoci Egypťania boli produktívnymi staviteľmi pyramíd, jedna stavba vyniká – Veľká pyramída v Gíze, jediný div starovekého sveta, ktorý stále stojí. Veľká pyramída v Gíze, dokončená niekedy okolo roku 2560 pred n. l., je najstarším divom. Vedci sa domnievajú, že je v nej pochovaný faraón Chufu, alebo tam bol kedysi pochovaný.
Pôvodne sa týčila nad starovekým svetom s výškou 150 metrov a svoju prezývku „veľká“ pyramída si určite zaslúži. Tisícročia si držala titul najvyššej stavby sveta vytvorenej človekom. Vedci diskutujú o tom, či tento rekord prekonala Lincolnská katedrála v roku 1300 alebo Eiffelova veža v roku 1889, ale v každom prípade sa nezmazateľne zapísala do histórie ľudstva a predstavivosti.
Je tu jeden div, o ktorom si historici nie sú istí, či skutočne existoval
Babylonské visuté záhrady. Už samotný názov evokuje bujný raj, v ktorom rastliny, stromy a liany lenivo visia zo 23-metrových stien. Ak to znie ako niečo z legendy, je to preto, že to tak môže byť. Postavili ich pozdĺž rieky Eufrat v Babylone (v dnešnom Iraku) a datujú sa do obdobia vlády kráľa Nabuchodonozora v roku 500 pred Kristom. Zelenú záhradu údajne vybudoval, aby pripomínala domov jeho perzskej manželke Amytis. Na rozdiel od všetkých ostatných divov starovekého sveta majú historici len málo dôkazov, ktoré by definitívne potvrdili polohu, nieto ešte existenciu babylonských visutých záhrad.
Z Nabuchodonozorovej doby neexistujú žiadne záznamy, ktoré by záhradu zobrazovali. Namiesto toho jej existenciu dosvedčili neskorší grécki a rímski spisovatelia. Vedkyňa Stephanie Dalleyová napríklad objavila dôkazy, že záhrada mohla v skutočnosti existovať v Ninive, meste vzdialenom 480 km od Babylonu. Ninive bolo v skutočnosti súčasťou Asýrskej ríše. Ak je jej teória správna, potom to znamená, že za záhradou stál kráľ Sennacherib.
Jeden div sveta možno vďačí za svoju existenciu jednému z najznámejších zločinov staroveku
Klenotom v korune Efezu, starovekého mesta v dnešnom Turecku, bol Artemidin chrám. V siedmom storočí pred naším letopočtom sa chrám začal stavať. Chrám bol ako najväčšia stavba vo svojom regióne zasvätený bohyni Artemide a priťahoval davy návštevníkov. V roku 356 pred Kristom boli dni chrámu spočítané. Muž menom Herostratus sa domnieval, že chrám je jeho vstupenkou slávy – vypálil ho do základov.
Herostratov čin podpaľačstva vyvolal rýchle pobúrenie v celom antickom svete. V snahe odoprieť mu slávu, po ktorej túžil, mesto Efez zaviedlo trest smrti za vyslovenie jeho mena. Nepomohlo to. Namiesto toho sa jeho meno stalo skratkou pre zločincov túžiacich po sláve. Po ničivom požiari obyvatelia Efezu chrám obnovili a táto veľkolepá stavba si vyslúžila miesto na Antipatrovom zozname siedmich divov sveta.
Jeden pôvodný div sveta vymenili za iný
Medzi prvé divy patrili slávne babylonské hradby. Táto žiarivo modrá stavba, oficiálne známa ako Ištarská brána, bola vstupom do mesta Babylon a bola postavená počas vlády kráľa Nabuchodonozora v roku 575 pred n. l. Babylonské hradby už oficiálne nie sú súčasťou siedmich divov starovekého sveta. Prečo? Neskôr ich zo zoznamu vyškrtli, aby uvoľnili miesto inému divu – Alexandrijskému majáku.
