Súdne scény sú zvyčajne plné drámy, napätia, emócií, zvratov a dokonca aj násilia. Preto sa často stávajú dobrým televíznym programom. A potom sú tu, samozrejme, aj také, ktoré sú jednoducho… zvláštne. História je plná bizarných a jedinečných súdnych konaní, preto sa dnes pozrieme na šesť z nich.
Sokratova bezbožnosť
Vo všeobecnosti platí, že ak stojíte pred súdom, pravdepodobne nie je dobrý nápad vysmievať sa a posmievať sa porote, ktorá rozhoduje o vašom osude. V roku 399 pred n. l. bol slávny filozof obvinený z bezbožnosti voči bohom a z kazenia aténskej mládeže. Podľa aténskych zákonov Sokrata súdila porota zložená z 501 rovesníkov, z ktorých všetci boli bezúhonní občania. Tí ho uznali vinným pomerom hlasov 281 ku 220. Podľa aténskych zvykov mohol obžalovaný sám navrhnúť svoj trest a Sokrates sa pravdepodobne mohol vyhnúť prísnemu trestu, keby prejavil trochu ľútosti. Namiesto toho sa porote vysmieval.
Odsúdili ho na smrť pomerom hlasov 361 ku 140.
Myši z mesta Stelvio
Stredoveká Európa sa venovala súdeniu zvierat za rôzne priestupky. Mnohé z nich mali niečo spoločné s čarodejníctvom, ale nie všetky, ako napríklad v roku 1519, keď bola v talianskom meste Stelvio postavená pred súd skupina poľných myší obvinená z poškodzovania úrody hrabaním. Treba uznať, že obyvatelia Stelvia to brali vážne a vymenovali muža menom Hans Grinebner, aby obhajoval tieto darebácke hlodavce. Argumentoval tým, že poľné myši prinášajú úrodám viac úžitku ako škody, pretože požierajú hmyz a obohacujú pôdu. Sudcu to úplne nepresvedčilo, ale pri vynesení rozsudku bol zhovievavý.
Myšiam dal 14 dní na odchod, dokonca im sľúbil bezpečný prechod pred psami, mačkami a inými predátormi.
Za hranicami povinnosti
Nemôžeme hovoriť o zvláštnych procesoch bez toho, aby sme sa nezmienili o právnikovi, ktorý sa zabil a dokázal nevinu svojho klienta. Písal sa rok 1871 a Clement Vallandigham bol bývalý kongresman z Ohia, ktorý sa stal právnikom a obhajoval muža menom Thomas McGehan. Jeho klient bol obvinený zo zastrelenia a zabitia muža menom Thomas Myers počas barovej bitky, ale Vallandigham chcel porote dokázať, že je pravdepodobnejšie, že Myers sa zastrelil náhodne, keď sa pokúšal vytiahnuť pištoľ z kľačiacej pozície.
Na dosiahnutie tohto cieľa chcel Vallandigham pred porotou zinscenovať demonštráciu.
Deň pred svojím vystúpením pred súdom bol so svojím sprievodom v hoteli Lebanon House v Ohiu a ukázal im, čo má v úmysle urobiť. Mal dve zbrane: skutočnú vražednú zbraň, ktorou zastrelil Myersa, a svoju vlastnú pištoľ, ktorú použil na vykonanie vlastnej forenznej expertízy à la CSI. Jedna bola nabitá a druhá nie. Asi tušíte, kam to smeruje. Vallandigham omylom vzal nabitú zbraň, vložil si ju do vrecka a pokúsil sa ju vytiahnuť. Presne tak, ako si myslel, že sa to stane, pištoľ sa zasekla a náhodou vystrelila. Advokát po 12 mučivých hodinách zomrel, ale pozitívom je, že jeho klient bol oslobodený.
Synoda o mŕtvolách
Pokiaľ ide o bizarné súdne scény, sotva nájdete niečo čudnejšie ako takzvanú mŕtvolnú synodu, na ktorej pápež postavil pred súd svojho zosnulého predchodcu. Bolo to v januári 897 n. l.. Žalobcom bol pápež Štefan VI. a obžalovaným pápež Formosus, ktorý zomrel v predchádzajúcom roku a bol už šesť mesiacov pochovaný. Títo dvaja sa nemali radi. Keď teda Štefan získal nad svojím rivalom prevahu (tým, že bol stále nažive), považoval to za ideálnu príležitosť na pomstu. Štefan dal Formosa vykopať a postaviť pred súd, pričom ho obvinil z viacerých zločinov vrátane nezákonného vykonávania funkcie biskupa a túžby po pápežskom stolci.
Formosus bol uznaný za vinného. S potrestaním mŕtvoly sa dá urobiť len málo, ale Štefan sa aj tak snažil zo všetkých síl. Dal zrušiť všetky Formosove vysviacky a menovania. Zbavil ho prepychových šiat a obliekol ho do handier a napokon mu odrezal tri prsty, ktorými Formosus udeľoval požehnanie. Potom dal telo hodiť do rieky Tiber. Ale Formosus sa aj tak naposledy zasmial zo záhrobia. Obyvateľov Ríma mŕtvolná synoda tak pobúrila, že sa vzbúrili. Pápež Štefan VI. bol uväznený a o niekoľko mesiacov neskôr uškrtený.
Súdny proces s ohňom na ľade
Podľa talianskeho kazateľa Girolama Savonarolu z 15. storočia je všetko, čo je v živote zábavné, hriechom: sex, ľahkovážnosť, poézia, vtipy, hazardné hry, pekné oblečenie a luxus akéhokoľvek druhu. Bol taký extrémny, že dokonca aj katolícka cirkev si myslela, že by mal trochu zjemniť, čo nie je až také ťažké si predstaviť, keďže v tom čase cirkvi vládol pápež Alexander VI. z rodu Borgiovcov. Nakoniec ho jeden františkánsky rival vyzval na skúšku ohňom. Ak hovoril pravdu, potom by bol Boh určite na jeho strane.
Skúška sa mala konať 7. apríla 1498, ale nestalo sa tak. Niektorí uvádzali, že z neba sa spustil silný dážď a uhasil oheň. Iní tvrdili, že františkánsky mních sa jednoducho nedostavil. Tak či onak, verejnosť obviňovala Savonarolu, pretože prišla s očakávaním, že uvidí zázrak. Cirkev Savonarolu a dvoch jeho najbližších stúpencov rýchlo uväznila. Boli odsúdení za kacírstvo, mučení, obesení a potom upálení na hranici.
Kacírska heliocentrickosť
Keď Kopernik predstavil svoj heliocentrický model, podľa ktorého bolo Slnko stredom vesmíru, katolícka cirkev nebola touto myšlienkou príliš nadšená, najmä preto, že bola v rozpore s biblickým učením. Nezakročila však okamžite. Až o niekoľko desaťročí neskôr, keď si túto myšlienku začali obľúbovať iní astronómovia, sa inkvizícia rozhodla konať. Najznámejším prípadom je Galileo, ktorý bol uznaný vinným z kacírstva a do konca života mu bolo nariadené domáce väzenie. V porovnaní s Giordanom Brunom, ktorý bol za svoje presvedčenie skutočne upálený na hranici, však vyviazol ľahko.
Po tom, čo sa v Taliansku stal vďaka svojmu učeniu persona non grata, Bruno koncom 16. storočia putoval po Európe a hľadal útočisko v krajinách, ktoré boli voči jeho radikálnym postojom tolerantnejšie. Potom sa z nejakého dôvodu v roku 1591 rozhodol vrátiť do Talianska. Zradil ho benátsky šľachtic Giovanni Mocenigo, ktorý ho udal inkvizícii, a v roku 1592 ho zatkli. Z Benátok bol Bruno v roku 1593 deportovaný do Ríma, kde jeho proces trval takmer sedem rokov, najmä preto, že inkvizítori chceli vypátrať čo najviac jeho kacírskych spisov. Počas tohto obdobia Bruno odmietol vypovedať, a keď ho uznali vinným a odsúdili na smrť, povedal: „Možno sa viac bojíte vyniesť tento rozsudok nado mnou, než ja ho prijať.“
