Väčšina ľudí predpokladá, že vojny vznikajú pre vážne dôvody, kedy zainteresované strany nedokážu dôjsť ku kompromisu. Ale život píše rôzne príbehy a naprieč históriou vypuklo zopár vojen pre naozaj bizarné dôvody. Nech je príčina akákoľvek, nikto sa nechce ocitnúť na vojnovom poli. V tomto článku si môžete prečítať o piatich vojnách, ktoré vyvolali skutočne hlúpe podnety.
Vojna o vedro
Vojna o vedro bola veľmi bizarná bitka, ktorá sa odohrala medzi dvoma talianskymi mestami v roku 1325. Súperiace mestá Bologna a Modena medzi sebou bojovali už stovky rokov, takže nepriateľstvo nebolo nové. Viac ako tri storočia si guelfovia (a ich pevnosť v Bologni) a ghibellini (a ich pevnosť v Modene) išli po krku kvôli regiónu Emilia-Romagna v severnom Taliansku. A v roku 1325 sa to všetko zvrtlo kvôli vedru… Podľa legendy sa boj začal kvôli vedru, ktoré Modenčania vzali zo studne v Bologni. V skutočnosti sa (pravdepodobne) stalo to, že vedro si po vojne odniesli ako trofej. Keď Boloňania utekali späť do hradieb svojho opevneného mesta, Modenčania údajne urobili vec, ktorá dala vojne meno – vzali vedro zo studne. Studňa sa vraj nachádzala hneď za mestskou bránou a keď nebolo čo iné vybrakovať, vedro sa muselo zdať ako slušná trofej. To však Boloňanov len ešte viac nahnevalo. Hoci vojna o vedro bola najkrutejšou a najsmrteľnejšou bitkou, do ktorej sa zapojili, nenávisť nikdy neprestala.
Vojna o pečivo
V roku 1838, počas prvých rokov existencie Mexickej republiky, sa v krajine rozmáhalo bezprávie, pretože rôzne frakcie súperili o moc. Tieto boje mnohokrát vyústili do ničenia súkromného majetku. A keďže mexická vláda bola relatívne slabá a nemohla tomu veľmi zabrániť, občania z toho boli často veľmi frustrovaní. Problémy mali najmä cudzinci. Ak ich banditi okradli, ukradli im veci alebo zničili ich majetok, mali len málo možností obrátiť sa na mexickú vládu, aby ich odškodnila. Francúzsky cukrár známy len ako Monsieur Remontel sa o tom presvedčil v roku 1832. Podľa jeho slov mexickí dôstojníci vyrabovali jeho obchod a ukradli všetky jeho chutné zákusky. S odvolaním sa na Remontelove problémy a problémy mnohých ďalších francúzskych občanov žijúcich v Mexiku sa francúzska vláda rozhodla viesť kvôli tomu celú vojnu.
V roku 1838 francúzsky premiér požadoval, aby im mexická vláda zaplatila 600 000 pesos ako náhradu za stratu Remontelovej cukrárne a rôznych ďalších francúzskych podnikov v Mexiku. Francúzske námorníctvo okamžite zablokovalo všetky mexické prístavné mestá v Mexickom zálive. Spojené štáty dokonca v istom momente vyslali škuner, aby pomohol Francúzom pri blokáde. Bitka sa nakoniec preniesla aj na pevnú zem. Zaútočili na mexickú pevnosť a nakoniec ju obsadili. Slávny mexický generál Santa Anna sa bránil a počas bitky o Veracruz bol postrelený do nohy. Túto nohu mu amputovali a jeho hrdinské úsilie ho katapultovalo späť k politickej moci v Mexiku. Každá strana stratila niekoľko stoviek mužov, kým bola nakoniec podpísaná zmluva. Mexiko súhlasilo, že v rámci mierovej dohody zaplatí pokutu 600 000 pesos. Nikdy ho však nezaplatilo a toto nezaplatenie nakoniec viedlo k druhému (a oveľa intenzívnejšiemu) francúzskemu útoku na Mexiko, ktorý trval takmer celé desaťročie od roku 1861.
Vojna o túlavého psa
Dňa 18. októbra 1925 takmer vypukla vojna medzi Gréckom a Bulharskom po tom, čo túlavý pes údajne prekročil hranice a vyvolal medzinárodný incident. Grécki vojaci údajne napadli bulharské pohraničné mesto Petrič. Bulharské jednotky preto zabili gréckeho kapitána, ako aj strážnika, ktorý neoprávnene prekročil hranice. Grécko a Bulharsko viedli dlhoročný spor o svoje hranice. Preto stačila veľmi malá vec – v tomto prípade údajne zatúlaný pes – aby sa rozpútala prestrelka. Pes patril gréckemu vojakovi, ktorý sa rozbehol cez hranicu, aby zatúlané šteňa chytil a dostal ho späť na svoju stranu. Bulharom sa to však nepáčilo a vojaka zastrelili. Druhá bulharská verzia príbehu tvrdí, že o žiadneho psa nešlo. Príbeh o psovi však utkvel v povedomí verejnosti a táto roztržka sa stala známou ako vojna o túlavého psa.
Vojny s treskami
Tresčie vojny boli sériou sporov do polovice 20. storočia medzi Islandom a Spojeným kráľovstvom o rybolovné trasy a oblasti lovu tresiek v severnom Atlantickom oceáne. Hoci to neboli tradičné „vojny“, boli veľmi intenzívne, kruté a dokonca smrteľné. Zo všetkých sporov Island vyšiel víťazne. V 15. storočí, keď sa rozhorel dlhoročný rad sporov o práva na rybolov, sa situácia skutočne vyostrila. V posledných rokoch sa však situácia stala naozaj napätou po tom, čo Medzinárodný súdny dvor v roku 1952 povolil Írsku rozšíriť svoje teritoriálne vody. To rozzúrilo britských rybárov, ktorí tvrdili, že toto rozšírenie poškodí ich priemysel. V reakcii na to Spojené kráľovstvo zakázalo islandským rybárskym lodiam pristávať v britských prístavoch a vykladať úlovky. Nakoniec sa treskové vojny skončili v roku 1976, keď sa Británia konečne vzdala a súhlasila s uznaním právoplatných morských hraníc a výsostného rybárskeho územia Islandu.
Futbalová vojna
Majstrovstvá sveta vo futbale sú jedným z najvážnejších (a najserióznejšie sledovaných) futbalových podujatí na svete. A hoci väčšinu času zostávajú spory na ihrisku, niekedy sa veci trochu vyhrotia. Nikde to nebolo tak zjavné ako v roku 1969, keď dlho trvajúce napätie medzi Hondurasom a Salvadorom vybublalo na povrch počas ich vzájomného zápasu. Išlo o súťažný zápas, v ktorom sa bojovalo o postup na majstrovstvá sveta 1970. V prvom zápase 8. júna v Tegucigalpe zvíťazil Honduras 1:0. Potom v druhom zápase 15. júna v San Salvadore zvíťazil hostiteľský tím zo Salvadoru 3:0. Tímy teda 26. júna odohrali finálový zápas play-off v Mexico City. V ňom Salvador zvíťazil 3:2. Počas a po každom z týchto zápasov vypukli nepokoje. Najväčšie nepokoje sa odohrali po zápase play-off v Mexico City a vyžiadali si rýchlu reakciu vlády. Salvadorské letectvo zaútočilo na honduraské vojenské ciele na hraniciach Hondurasu. V nasledujúcich štyroch dňoch došlo k potýčkam a bojom na celom území Hondurasu. Zahynulo približne 900 salvadorských vojakov a civilistov a viac ako 2 100 honduraských vojakov a civilistov, kým sa do vojny vložila Organizácia amerických štátov a požiadala o prímerie. Salvador nakoniec stiahol svoje jednotky a vojna sa skončila necelý týždeň po jej začiatku.
