Jedovaté hady sú obrovskou hrozbou. Podľa štatistík dokonca zabijú viac ako 200 ľudí denne po celom svete. Iba málo je takých šťastných jednotlivcov, ktorí stret s jedovatým hadom dokážu prežiť. Jedným zo šťastlivcov však bol thajský hasič Pinyo Pookpinyo.

Keď muža pohryzla kobra kráľovská, o 15 minút už bol v nemocnici v Bangkoku. Tam dostal sérum, ktoré zastavilo jed. Jed vážne postihuje nervový systém a zvyčajne je aj smrteľný, no hasič mal šťastný deň. “Lekár najprv neveril, že som bol pohryznutý kobrou kráľovskou, až kým som mu nepovedal, že o hadoch učím a vyznám sa v druhoch.” Muž sa z tohto uhryznutia dostával dva mesiace. Musel sa vrátiť do nemocnice kde podstúpil ešte dva chirurgické zákroky.

Foto od wikimedia

No väčšina obetí nežije tak blízko nemocnice a nemajú ani dostatočné profesionálne znalosti o hadoch. Pre väčšinu má totiž pobyt v nesprávnom čase na nesprávnom mieste fatálne následky. Hadie uhryznutie zabije ročne 81 000 až 138 000 ľudí a zmrzačí približne 400 000 ľudí. Je to problém, ktorý je globálny najmä kvôli nedostatku protijedu. Tento nedostatok je najhorší v Afrike a Ázii, kde majú málo zdravotníckych zariadení a tie sú od seba veľmi vzdialené.

Takto vyzerá počet úmrtí na jednotlivých kontinentoch:

Odborníci však tvrdia, že pohryznutie hadom by dnes už nemalo byť smrteľné. Súhlasí s tým aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá sa rozhodla spustiť stratégiu, aby tak pomohli s riešením problému. Tento problém považujú mnohí za najväčšiu skrytú zdravotnú krízu na svete. Cieľom stratégie je do roku 2030 znížiť počet úmrtí. Aby tento cieľ splnili, vyčlenili na to 136 miliónov dolárov. Zatiaľ čo organizácia Wellcome Trust sľubuje ďalších 101 miliónov dolárov.

Zastaralé spôsoby

Vedci ale tvrdia, že sú potrebné nové prístupy, ktoré budú bezpečné, lacnejšie a efektívnejšie.
Súčasná metóda sa totiž od 19. storočia zmenila len veľmi mierne. Funguje tak, že jed sa extrahuje z hada a podáva sa koňovi alebo inému zvieraťu v malých dávkach na vyvolanie imunitnej reakcie. Krv zvieraťa sa odoberie a očistí, aby sa získali protilátky, ktoré účinne pôsobia proti jedu.

Injekčné podanie konských bielkovín ľuďom však nie je bez rizika. Existuje relatívne vysoká miera nežiaducich reakcií. Medzi tie najmiernejšie patrí vyrážka či svrbenie, medzi tie závažnejšie napríklad anafylaxia. Protijedy preto nie sú ani zďaleka dokonalé. Veľa z nich dokonca ani nie sú klinicky testované tak, ako iné lieky. Je to určite spôsobené aj tým, že takáto práca nie je pre farmaceutické spoločnosti zisková. Nová finančné injekcie by však mohli výrazne pomôcť.

Foto od wikimedia

Hady ako jedni z najväčších vrahov a neúčinné protilátky

Hady sú považované za najväčších vrahov ľudí, pričom svet má menej ako polovicu protijedov, ktoré potrebuje. Navyše, mnohé z nich sú často neúčinné, pretože nie sú prispôsobené miestnym druhom. Pýtate sa prečo? Nuž, protijedy boli vyvinuté len pre asi 60% druhov jedovatých hadov.

Tento problém je obzvlášť akútny v Afrike, kde je až 90% protijedov neúčinných. Ďalším problémom je finančný rozmer. Jedna fľaštička protijedu stojí v priemere 160 dolárov! Pre veľkú časť ľudí žijúcich v Afrike či Ázii je to likvidačné a napr. v Indii si 40% obetí muselo vziať pôžičku, aby svoju liečbu dokázali splatiť.

Okrem toho, že WHO plánuje lepšie bojovať proti tejto hrozbe, plánuje sa zamerať aj na posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti, prevencie a vzdelávania, aby ľudia dokázali vo svojich komunitách rozpoznať jedovaté hady a prispôsobiť tomu aj svoje správanie.

Zdroj

Zanechať komentár

avatar
  Subscribe  
Upozorniť