Keď sa nad tým hlbšie zamyslíme, prídeme na to, že niektoré štandardy krásy, ktoré sa týkajú žien (či už žien naprieč históriou alebo súčasných) sú naozaj podivné a bizarné. História a vývin určovania ženskej krásy je naozaj zvláštna. Od začiatkov farbenia vlasov až po holenie nôh.
Veľa zo skrášľovacích úprav a procedúr pochádza práve zo starovekého Egyptu. Až sem sa datuje začiatok spomínaného holenia nôh, aj keď to bolo skôr z hygienických ako estetických dôvodov. Avšak až od 20.storočia sa ženy začali v omnoho väčšej miere venovať úprave svojho zovňajšku. Dnes sme to už povýšili na celkom novú úroveň.
Či už vyznávate rôzne úpravy ženskej bytosti alebo nie, jedno je isté – je zaujímavé sa o tom dozvedieť viac. O tom prečo a ako ženy začali upravovať svoj vzhľad.
1500 pred Kristom – ženy si začali farbiť vlasy
Egypťania boli pravdepodobne prvou civilizáciou, ktorá spopularizovala farbenie vlasov. Využívali hennu a to predovšetkým za účelom zakrytia nežiaducich šedín.
Asi v rovnakom období si obyvatelia Grécka a Ríma začali farbiť vlasy pomocou rastlinných výťažkov. Vynašli aj farbivo, ktoré dokázalo vlasy zafarbiť na čierno, avšak bolo toxické.
Feničania medzitým údajne vynašli zlatý prach, ktorý dodával vlasom nádych farby blond.
1500 – ženy si farbili líčka a pery na červeno
Za vlády kráľovnej Alžbety bolo moderné, aby mali ženy bezchybnú až porcelánovo bielu pokožku. V tom čase však boli bežné problémy s kožou – rôzne vyrážky a akné, takže ženy, ktoré prirodzene nemali bezchybnú pleť používali takzvanú „ceruzu”, čo bola zmes bieleho olova a octu a slúžila k zosvetleniu pokožky a zakrytiu nedokonalostí. Na zafarbenie líc a pier sa používala „rumelka“ (sulfid ortutnatý). Vyskytli sa však nežiadúce účinky, ktoré spôsobovali poškodenie kože.
1500 – ženy si začali vytrhávať obočie
Okrem porcelánovo bielej pokožky a červených líc a pier sa počas alžbetínskej doby ženy snažili aj o vytvorenie dokonalo tvarovaného obočia. V snahe dosiahnuť vzhľad smotánky si obočie upravovali do veľmi tenkých oblúkov, prípadne si ženy odstránili obočie a dokonca i mihalnice úplne! A to všetko so zámerom zvýrazniť čelo.
Koniec 19. storočia – parochne a predlžovanie vlasov
Predlžovanie vlasov a parochne nie sú žiadnou novinkou – ľudia ich nosili už v starovekom Egypte. No v 18.storočí najmä na západe (typicky vo Francúzsku) sa stali napudrované parochne nevyhnutnosťou!
Ku koncu 19.storočia sa už vo väčšej miere stavilo na prirodzenosť, aspoň čo sa týkalo predlžovania vlasov. Tu sa zase rozmohol trend kučier, ktoré dodávali ženskej tvári noblesu.
1915 – ženy si začali holiť podpazušie
Začiatky sa datujú už do obdobia starovekého Egypta, kde však hlavným cieľom bolo zabezpečiť hygienu (napríklad to bol spôsob ako predchádzať blchám).
Prvý holiaci strojček pre ženy bol však na trh uvedený až v roku 1915. Odvtedy sa i v časopisoch začali objavovať ženy s oholeným podpazuším, a tak sa tento trend rýchlo rozmohol.
1917 – ženy si maľovali mihalnice maskarou
V Anglicku sa za vlády Alžbety preferovali svetlé mihalnice, zato tmavé sa stali populárne hlavne počas viktoriánskej éry. Ženy sa však spoliehali na rôzne „domáce produkty“ ako napríklad rôzne zmesi vyrobeného zo všetkého možného od drvených bobúľ až po sadze.
V roku 1915 založil 19-ročný Thomas Lyle Williams spoločnosť Maybelline. K tomu činu ho inšpirovala jeho sestra, ktorú videl ako na stmavnutie mihalníc používa vazelínu a uhoľný prach. On však veril, že dokáže vyrobiť pre ženy lepší produkt. A tak sa aj stalo. V roku 1917 vyrobil prvú maskaru.
40-te roky – ženy si začali holiť aj nohy
Holenie podpazušia sa stalo moderným oveľa skôr. Pravdepodobne sa ženy spoliehali na to, že nohy zakryjú rôzne pančuchy. Všetko zmenil počas druhej svetovej vojny obraz Betty Grable. Mala oblečené biele plavky a vysoké podpätky, pričom ústredným bodom fotografie boli jej nohy! Ženy pochopili, že ak chcú pôsobiť rovnako očarujúco, je žiaduce oholiť si nohy.
