Zem počas svojej histórie zažila extrémne zmeny. Ľudia však ešte pred vznikom modernej éry spôsobili nemalé environmentálne problémy. Katastrofálne udalosti, vrátane vyhynutia druhov, kolapsu civilizácií a ekologických kríz, to všetko spôsobil človek.
Vyhynutie severoamerickej megafauny
Počas pleistocénnej éry bola Amerika domovom obrovských cicavcov, vrátane pozemných leňochov, mamutov, obrovských bobrov a jaskynných medveďov. Ich kolektívne vyhynutie asi pred 13 000 rokmi súvisí s príchodom ľudských lovcov s kamennými nástrojmi, čo naznačuje, že lov mohol byť hlavnou príčinou.
Ekologický kolaps na Veľkonočnom ostrove
Hoci je Veľkonočný ostrov odľahlý, kedysi hostil rozvinutú civilizáciu so 887 obrovskými kamennými sochami. Zrútila sa však kvôli katastrofálnemu environmentálnemu manažmentu. Od roku 900 n. l. do roku 1722 boli takmer všetky stromy vyrúbané. Udalosti zničili pôdu a radikálne ovplyvnilo ekosystém ostrova.
Gilgameš a staroveké sumerské odlesňovanie
Prastarý sumerský epos o Gilgamešovi na starých hlinených tabuľkách hovorí o obrovských cédrových lesoch v južnom Iraku. Gilgameš v príbehu vyrúbe lesy, za čo je prekliaty bohmi suchom a ohňom. Skutočné dôkazy ukazujú, že Sumeri pravdepodobne odlesnili krajinu, čo viedlo k rozsiahlej dezertifikácii a erózii pôdy, ktorá prinútila obyvateľov odísť na sever do Babylonu a Asýrie.
Mayské sucho
Významná mayská civilizácia v Amerike, známa svojím pokročilým písacím systémom, architektúrou a astronomickými znalosťami, sa možno zrútila kvôli rýchlo rastúcej populácii. Neudržateľný systém poľnohospodárstva ničil lesy čím odstránil prirodzené zadržiavanie vody a nastalo „megasucho“. Tieto činy spôsobili pokles biologickej diverzity a pravdepodobne prispeli k pádu mayskej civilizácie.
Kolaps minojskej civilizácie
Archeologické nálezy z minojskej civilizácie na Kréte naznačujú odlesňovanie v neskorých obdobiach, čo vedie k teórii, že zlé hospodárenie s prostredím mohlo spôsobiť ich pád. Minojci, ako významná námorná mocnosť, potrebovali veľa dreva na stavbu lodí a na hospodárske účely. Keď sa zásoby vyčerpali, Kréta trpela eróziou pôdy a záplavami, čo viedlo i ku koncu výroby. Zmena klímy mohla prispieť k postupnému úpadku Minojcov.
Kultúra Nazca a rozširovanie púšte
Staroveká peruánska kultúra Nazca, ktorá prekvitala v rokoch 100 až 800 n. l., pravdepodobne skončila kvôli odlesňovaniu a následnej dezertifikácii krajiny. Stromy huarango, ktoré kedysi udržiavali krajinu ako oázu, boli systematicky vyrúbané kvôli palivu, čo zvýšilo zraniteľnosť ľudí Nazca. Prírodné katastrofy, ako sú záplavy El Niňo, erózia pôdy a sucho, na seba nenechali dlho čakať. Dnes je región, kde kedysi žili, jedným z najsuchších v Južnej Amerike.
Austrálske vymieranie megafauny
Katastrofa v Austrálii, ktorá sa zhodovala s príchodom ľudí, spôsobila vyhynutie starovekej megafauny. Bola jedinečná, pretože zahŕňala obrovské vačnaté levy, veľké diprotodonty (podobné wombatom), gigantické jašterice a nelietavé vtáky. Hoci presná príčina vyhynutia zostáva nejasná, vedci uvádzajú, že to mohol byť výsledok zmeny klímy, modifikácie ekosystémov spôsobených prítomnosťou ľudí, nadmerný lov alebo kombinácia týchto faktorov.
Civilizácie Anasazi a extrémne sucho
Anasazi, ako mnoho iných starodávnych kultúr, čelili tlaku životného prostredia. Ich obydlia na americkom juhozápade trpeli vplyvom preľudnenia a obmedzených zdrojov vody. Keďže ich poľnohospodárske technológie neboli dostatočne vyvinuté na to, aby túto výzvu zdolali, extrémne sucho ďalej zhoršilo situáciu. V jeho dôsledku sa Anasazi v 13. storočí presťahovali z útesových obydlí k riekam Rio Grande a Little Colorado.
Tieto príklady nám pripomínajú dôležitosť udržateľného hospodárenia s prírodou a múdreho využívania jej zdrojov aj v súčasnosti.
