Matthew Whitaker mal neuveriteľné šťastie, že je dnes nažive a za všetko vďačí Azite Milanianovej, ktorá ho našla pred 20 rokmi medzi odpadkami v provizórnom hrobe tesne po tom, ako sa narodil.
Teraz sa Matthew a Azita konečne prvýkrát zišli od tohto dňa. „Čakala som na teba 20 rokov,“ povedal Azita Matthewovi. „Si presne taký, ako som si predstavovala. Odhadla som aj tvoju veľkosť. Ďakujem, že si vstúpil do môjho života a zmenil ho. Vedela som, že sa opäť stretneme. V deň, keď som sa s ním stretla, potvrdila sa moja viera. Boh nás priviedol k sebe z nejakého dôvodu. “
Azita našla Matthewa pri prechádzke po turistickom chodníku v Altadene v Kalifornii ešte v roku 1998. Bol pochovaný v plytkom hrobe, pokrytý špinou a sotva dýchal. Jeden z jej psov ju upozornil na to, že tam vidí niečie nohy. „Prešiel po niečom a ja som si myslela, že je to nejaké mŕtve zviera,“ povedala v rozhovore. „Potom, keď som sa lepšie pozrela do toho neporiadku, zbadala som tam dieťa. Začala som kričať a vyhrabávať bábätko. Bol tam modrý uterák a v ňom zabalené dieťa. “
Po neúspešnej voľbe 911 upozornila na situáciu okoloidúceho motorkára. Ten sa vydal na miestnu policajnú stanicu, zatiaľ čo Azita zostala s Matthewom, utešoval ho a umývala. „Chytil mi zápästie a prestal plakať,“ povedala Azita. „Bolo to veľmi emotívne. Aký chorý človek niečo také urobil? Z jeho žalúdka stále visela pupočná šnúra.“
Bolo to úžasne, Matthew prežil a ponúkli ho na adopciu. Azita ho odvtedy už nevidela. Jeho matku alebo toho, kto to urobil, taktiež nikdy nenašli. Matthew sa len nedávno dozvedel o tejto svojej neuveriteľnej druhej šance na život.
„Bol som v aute s mojou starou mamou a ona mi povedala: ‚Povedal ti už niekto skutočný príbeh o tom, ako ťa našli?‘ Odpovedal som na to iba, že nie.“ Hneď na to mu babka vyrozprávala celý príbeh. „Bol som z toho v nemom úžase a hneď potom, ako som prišiel domov, začal som o tom každému hovoriť. Cítil som sa tak úžasne, pretože som vlastne prežil obrovským zázrakom,“ povedal.
Pár teraz plánuje udržiavať kontakt a Azite sa konečne splnil sen a mohla sa s chlapca po celých 20 rokoch znovu stretnúť. Pred niekoľkými rokmi jej totiž bolo povedané, že chlapec bol adoptovaný a nemôže ho vidieť. „Bola to moja najfrustrujúcejšia skúsenosť. Dúfala som, že ma nájde podobnou náhodou, ako som ho v ten deň našla ja.“ A stalo sa.
Malý Matthew sa takto zotavoval:
Matthew ako 20-ročný pri mieste svojho náleziska:
So svojou záchrankyňou:
