Svetový oceán pokrýva až 71% povrchu zeme a takmer polovica jeho vôd má hĺbku nad 3000 metrov. Aj napriek mnohým výskumom a technickým vymoženostiam sme do dnešného dňa preskúmali len päť percent z jeho rozličného obyvateľstva, čo v podstate znamená, že sme ešte len na začiatku objavovania. Nižšie sa pozrieme na niekoľko doteraz nájdených a preskúmaných stvorení z hĺbok morí.
Mesačník svietivý (Mola mola)
Mola mola je nielen najťažšia kostnatá ryba v tomto zozname, ale aj na svete. Dosahuje až 4,2 m (vertikálne) a 3,1 m na dĺžku. Priemerný mesačník váži 1400kg, ale sú doložené exempláre aj o hmotnosti 2200kg. Žije v moriach mierneho a tropického Atlantického, Tichého a Indického oceánu. Jeho stavy sa stále znižujú. Do oblastí výskytu mesačníka je zakázaný prístup a takáto oblasť je strážená. Mesačník sa väčšinu času zdržuje v pomerne veľkých hĺbkach a na hladinu vypláva len občas. Pohybuje sa veľmi pomaly, často sa necháva len unášať morskými prúdmi. Pôvodne bola táto ryba uctievaná a domorodci ju považovali za božieho posla.
Morský čert (Lophius piscatorius)
Morský čert je druh hlbinnej ryby, ktorá žije takmer vo všetkých moriach a oceánoch, tropického a mierneho podnebného pásma. Samica môže dorásť až na dva metre, ale zvyčajne sa dĺžka jednotlivca pohybuje od 20 do 100 cm. Najčastejšie žijú v hlbokých hĺbkach a živia sa rybami, ktoré sa pohybujú blízko morského dna, ako sú napríklad raje alebo morské úhory. Svoju korisť láka pomocou svojho „svetielkujúceho tykadla“. Po približujúcej sa koristi prudko vyrazí a jeho zahnuté zuby už rybe nedovolia uniknúť zo smrteľného zovretia. V súčasnosti je morský čert obľúbenou gurmánskou špecialitou, no aj napriek hojnému výlovu mu nehrozí vyhynutie.
Blobfish (Psychrolutes marcidus)
Blobfish dorastá do dĺžky 30 centimetrov. Žije v hĺbkach okolo 800 až 1500 metrov v austrálskych pobrežných vodách. Telo tejto sliznatej ryby tvorí len rôsolovitá hmota bez kostí, ktorá má menšiu hustotu než voda. Vďaka tomu sa môže Blobfish vznášať nad morským dnom a nepotrebuje ani plynový mechúr, ktorý majú ostatné ryby. Relatívny nedostatok svalovej hmoty pre ňu nie je nevýhoda, nakoľko sa živí prevažne tým čo nájde vo svojom okolí.
Blobfish je však bohužiaľ často vedľajším úlovkom rybárov, a práve preto je na okraji vyhynutia. Na tento problém chcela v roku 2013 poukázať spoločnosť Ugly Animals Preservation Society (UAPS), ktorá ho vyhlásila za najškaredšie zviera planéty.
Tichomorský čierny drak (Idiacanthus antrostomus)
Tichomorský čierny drak je hlbokomorský dravec, ktorý žije v hlbokých vodách východného Tichého oceánu v hĺbke 200 až 1000 metrov. Hoci trávia väčšinu svojho času v hlbinách, v noci migrujú smerom k povrchu, kde nachádzajú svoju uprednostňovanú korisť v podobe malých kôrovcov a iných rýb. V hlbinách sa však živia živočíchmi, ktoré vyžarujú bioluminescenciu. Na ich telách sa nachádza samostatný svetelný orgán, ktorý sa používa ako návnada na prilákanie koristi k ústam plným zubom. Zaujímavosťou je, že lovcami sú len samice, nakoľko samci dorastajú len do dĺžky max. 5 cm a ich jedinou úlohou je reprodukcia.
Holotúria (Holothuroidea)
Holotúria, alebo „morská uhorka“ je príbuzná hviezdoviek a ježoviek. Odhaduje sa, že holotúrie tvoria vyše 90 percent všetkých živočíchov žijúcich v hĺbke 8000 metrov, a tým pádom sú aj prevládajúcimi organizmami v niektorých hlbokomorských priekopách. Doteraz bolo identifikovaných vyše 1100 druhov holotúrií. Priemerná dĺžka holotúrií je 10-30 cm, no niektoré vedia dorásť aj do dĺžky päť metrov. Živia sa mikroskopicky malými organizmami a organickým odpadom, ktoré ležia na dne, filtrujú organickú hmotu a za sebou nechávajú čistý piesok.
Holotúria má množstvo rozličných obranných mechanizmov. Niektoré vychrlia masu dlhých lepkavých vláken, ktorými omotajú predátora alebo odvrátia jeho pozornosť. Iné produkujú toxín holoturín, ktorý je pre mnohé druhy rýb smrteľný. Toxíny vyprodukované holotúriami sa spracovávajú do doplnkov s minerálnymi látkami a vitamínami. Najnovšie výskumy uvádzajú možnosť využitia pri liečbe rakoviny a rôznych infekcií. V najkrajnejšej situácií sa holotúria rozpolí a vyvrhne vnútornosti. Neznamená to však pre ňu koniec, nakoľko za pár týždňov jej dorastú nové orgány. Na Fidži sa miestne druhy holotúrií pripravujú s kokosovou smotanou v tradičnej ostrovnej úprave a výsledkom je chutná rybacia žuvačka.
Morské prasiatko (Scotoplanes)
K holotúriám zaraďujeme aj tohto zvláštneho živočícha, podobajúceho sa na prasiatko. Ide o druh Scotoplanes globosa, ktorý ešte nie je príliš prebádaný. Skotoplany žijú vo veľkých hĺbkach, okolo päť až šesťtisíc metrov, čo už samo o sebe dosť znemožňuje ich štúdium. Doposiaľ je známe, že sa morské prasiatka zhlukujú do obrovských skupín a početnosť tejto skupiny sa následne odráža na veľkosti jedincov. Pokiaľ sa teda rodí a prežíva viac jedincov, veľkosť ich tela sa zmenšuje a naopak. Ako potrava im slúži detrit (odumretá organická hmota), ktorú filtrujú cez veľké ústne ústrojenstvo.
