Tajomné obrazce: Archeológovia hovoria o najväčšej záhade storočia!
Už stáročia fascinuje ľudstvo otázka, ako a prečo vznikli záhadné obrazce, ktoré zdobia povrch púští po celom svete. Medzi najznámejšie patria takzvané Nazcanské línie v Peru – obrovské geoglyfy viditeľné len z vtáčej perspektívy. Tieto tajomné diela dávnych civilizácií sú nielen umeleckým a technickým zázrakom, ale aj stále nevyriešenou hádankou ľudskej histórie. Teraz však kombinácia modernej technológie a klasickej archeologickej práce priniesla objav, ktorý môže významne posunúť naše chápanie tohto fenoménu.
Len za šesť mesiacov sa tím vedcov pod vedením profesora Masata Sakaia z Yamagatskej univerzity, v spolupráci s IBM, postaral o prielom v archeológii. V pobrežnej púšti Peru, známej svojimi tajomnými obrazcami Nazca, objavili až 303 doteraz neznámych geoglyfov – obrovských rytín do púštneho povrchu, ktorých vek sa odhaduje na obdobie medzi 200 pred n. l. a 650 n. l. Tento objav takmer zdvojnásobil počet známych Nazcanských línií v oblasti a patrí medzi najrýchlejšie archeologické odhalenia v histórii.
Kombinácia tradície a moderných technológií
Kým tradičné skúmanie týchto obrazcov prebiehalo najmä prostredníctvom terénnych prieskumov, leteckých fotografií a ručného mapovania, tento tím siahol po moderných metódach. Kľúčom k úspechu sa stalo využitie umelej inteligencie od spoločnosti IBM. Algoritmy natrénované na tisíckach leteckých snímok dokázali identifikovať slabé línie a geometrické tvary, ktoré by ľudské oko mohlo prehliadnuť. Umelej inteligencii sa podarilo prehľadať terabajty dát z dronov a satelitov a označiť miesta, ktoré následne archeológovia osobne overili.
Z 303 nových nálezov bolo 178 identifikovaných priamo pomocou umelej inteligencie, zvyšných 125 však A.I. nenavrhla – objavili ich vedci počas výskumu v oblastiach, ktoré algoritmus označil ako zaujímavé.
Ako geoglyfy vznikali
Obrazce boli vytvorené odstránením 30 až 40 cm vrchnej vrstvy pôdy a kamienkov, čím sa odkryla svetlo oranžová až béžová hlina a vápencový podklad. Suché podnebie púšte im pomohlo zachovať sa tisíce rokov. Motívy sa líšia – od vtákov, mačkovitých šeliem, opíc, rýb, rastlín, hviezd, až po ľudské postavy. Účel týchto diel ostáva predmetom diskusií: od hypotéz o astronomických kalendároch až po teórie o kontakte s mimozemskými civilizáciami. Profesor Sakai však zastáva názor, že išlo o rituálne cesty, používané pri procesiách s cieľom spojiť sa s božstvami.
A.I. ako nástroj, nie náhrada
Hoci výsledky umelej inteligencie ohromili rýchlosťou a objemom, odborníci zdôrazňujú, že A.I. má slúžiť len ako podpora, nie ako náhrada archeológov. „Umelej inteligencii stále chýba presnosť, ktorú má skúsené ľudské oko,“ uviedla Dr. Alexandra Karamitrou z University of Southampton. Napriek tomu verí, že v priebehu niekoľkých rokov sa algoritmy výrazne zlepšia a pomôžu ušetriť čas, energiu a peniaze.
Objav 303 nových geoglyfov je ukážkou toho, čo môže ľudstvo dosiahnuť v spolupráci s modernými technológiami. Namiesto otázky, či by mala A.I. ľudí nahradiť, tento prípad ukazuje, že najlepšie výsledky prináša práve ich spojenie.
