Tajomné povery z kostola – tomuto ľudia verili!
Kostoly sú miesta, kde má vládnuť duchovno. Bývajú naplnené pokojom, ktoré býva sprevádzané tichými modlitbami. Ako k mnohým iným vzácnym miestam, aj ku kostolom sa viažu mnohé tajomné legiendy a staré povery, ktoré vás presvedčia o tom, že kostolu bola skutočne venovaná občas až prílišná pozornosť. Mnohé z mýtov, ktoré vám predstavíme sa tradovali po stáročia – niektoré ako varovania, iné ako rituály prinášajúce šťastie. Hoci nemajú oporu v náboženských textoch, prenikli hlboko do kultúry veriacich. Neverili by ste, koľkí ich uznávali, ako niečo sväté. Pokračujte v čítaní a dozviete sa viac.
Sedieť v poslednej lavici bolo znakom nečistého svedomia
V niektorých vidieckych oblastiach sa verilo, že kto si sadne do poslednej lavice, má „niečo na svedomí“ alebo sa hanbí pred Bohom. Starší veriaci túto symboliku brali veľmi vážne. Až natoľko, že každého, kto si tam sadol, bol v ich nemilosti.
Neotáčaj sa k oltáru chrbtom
Ak sa niekto počas omše, ešte predtým ako dal kňaz veriacim požehnanie – a tým ukončil omšu – otočil k oltáru chrbtom, považovalo sa to za neúctivé alebo to mohlo dotyčnému priniesť smolu.
Povinnosť dotknúť sa svätenej vody pri vstupe
Ak ste si pri vstupe do kostola zľahka neomočili prsty vo svätenej vode a neprežehnali sa, údajne vás mohol posadnúť diabol. Nebol to teda len znak nábožnosti, ale aj prejav strachu z možného nešťastia.
Zatvor oči pri modlitbe – inak ťa Boh nepočuje
Mnohé staré mamy tvrdili, že otvorené oči počas modlitby narúšajú spojenie s Bohom – čo bolo viac duchovná metafora než dogma, no pevne zakorenená v ľudovej viere. Dodnes si môžete všimnúť ako starší ľudia pri modlitbe Otče náš zatvárajú oči.
Chrámové hodiny nesmeli ukazovať zlý čas
V niektorých regiónoch sa verilo, že ak hodiny na veži kostola zastanú, prinesie to smrť niekomu z farnosti. Ľudia tiež verili, že čas v Božom dome je spojený s nebeským poriadkom.
Dážď počas svätenia kostola znamenal Božie požehnanie
Ak počas slávnosti vysviacky nového chrámu začalo pršať, veriaci to nepovažovali za nepriazeň – ale naopak za znamenie požehnania a úrody.
Duchovia v sakristii a večerné zvonenie
Najmä v starých kamenných kostoloch sa šírili legendy o duchoch kňazov alebo zvonárov, ktorí sa zjavovali v sakristii. Aj preto sa deti báli zostať v kostole po zotmení. Večerné zvony mali symbolicky odohnať možné zlé sily.
Dotknúť sa relikvie malo priniesť uzdravenie alebo šťastie
Aj keď to nie je učenie cirkvi, medzi ľudmi sa šírila predstava, že dotyk so svätou relikviou (napr. s pozostatkom svätca alebo kúskom jeho rúcha) môže priniesť zázračné uzdravenie alebo splnenie želania.
Nevydatá žena nemala chodiť večer sama do kostola
Táto povera mala často morálny podtón – podľa ľudového výkladu by slobodné ženy nemali zostať samy v kostole po zotmení, inak si do života pritiahnu duchov alebo budú mať smolu v láske.
