Posledná večera Leonarda da Vinciho je jedným z najobdivovanejších a najviac študovaných umeleckých diel, aké kedy svet poznal. Ale bez ohľadu na to, koľkokrát ste maľbu videli, tieto fakty ste pravdepodobne netušili. Poďme sa spolu pozrieť na históriu tohto diela, významy ale aj rôzne teórie, ktoré sú s nim spojené.
Je väčšia než by sme čakali
Posledná večera má nespočetné množstvo reprodukcií v rôznych veľkostiach. Faktom, ale ostáva, že originálne dielo má veľkosť 4,6m x 8,8m.
Zachytáva vrcholný moment
Dielo je zobrazením Ježišovho posledného jedla s apoštolmi predtým, ako bol zajatý a ukrižovaný. Leonardo da Vinci, ale chcel zachytiť okamih tesne po tom, čo Ježiš vysloví slová, že ho zradí jeden z priateľov a následnú reakciu šoku a hnevu apoštolov. V jeho interpretácii sa tento moment odohráva tesne pred zrodením Eucharistie, keď Ježiš siaha po chlebe a pohári vína, ktoré by boli kľúčovými symbolmi tejto kresťanskej sviatosti.
Skutočnú poslednú večeru v múzeu nenájdeme
Trvalým domovom Poslednej večere je kláštor v talianskom Miláne. Leonardo namaľoval toto náboženské dielo na stenu jedálne kláštora Santa Maria delle Grazie v roku 1495.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Hoci je namaľovaná na stene, nie je to freska
Leonardo tradičné fresky maľované na mokrej omietke odmietol, pretože chcel dosiahnuť väčšiu svietivosť. Problém videl aj v tom, že by sa pri tejto technike musel ponáhľať, aby dokončil prácu skôr, než omietka zaschne.
Leonardo da Vinci použil úplne novú techniku
Da Vinci vynašiel svoju vlastnú techniku s použitím temperových farieb na kameni. Stenu natrel materiálom, o ktorom dúfal, že príjme temperu a ochráni farbu pred vlhkosťou.
Pošramotená história maľby
Leonardov experiment tempery na kameni bol však zlyhaním. Začiatkom 16. storočia sa farba začala odlupovať a rozpadať. Nepomohli ani skoré pokusy na obnovu, ktoré celý proces len zhoršili. Dvere, ktoré boli pridané v roku 1652 v dolnej časti maľby pohltili Ježišove nohy. Neskôr bolo dielo vyčistené žieravinami a poškodené Napoleonovými vojskami, ktoré kláštor využívali, ako zbrojnicu a stajňu a údajne hádzali na maľbu tehly. Vibrácie z bombardovaní počas druhej svetovej vojny dielo znova poškodili o niečo viac. Jedna z bômb dopadla len zhruba 25 metrov od miesta.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Kladivo a klinec pomohli Leonardovi dosiahnuť jednobodovú perspektívu
Pozoruhodná perspektíva Poslednej večere pozýva diváka, aby vstúpil priamo do dramatickej scény. Leonardo si pomohol jednoduchým zatĺkaním klincov do steny, aby cez nich natiahol motúzok a urobil značky, ktoré pomohli viesť jeho ruku v správnom uhle.
Judáš mohol byť modelovaný podľa skutočného zločinca
Hovorí sa, že vzhľad každého apoštola bol vytvorený podľa skutočného modelu. Keď prišiel čas vybrať tvár zradcovi Judášovi (piaty zľava, držiaci vrece striebra), Leonardo da Vinci vraj prehľadal milánske väznice, aby našiel dokonale vyzerajúceho darebáka.
Význam jedla je predmetom diskusie
Podľa odborníkov je napríklad rozsypaná soľ pred Judášom symbolom zrady. Špekuluje sa aj o druhu podávanej ryby, ak je to úhor môže predstavovať indoktrináciu a tým vieru v Ježiša Krista. Ak sleď, potom by to mohlo symbolizovať neveriaceho, ktorý popiera náboženstvo.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Posledná večera inšpirovala niektoré divoké teórie
Autori knihy „The Templar Revelation“ navrhujú, že postava naľavo do Ježiša nie je Ján, ale Mária Magdaléna a, že dielo je kľúčovým dôkazom toho, ako rímskokatolícka cirkev zakrýva skutočnú identitu Krista.
V roku 2007 taliansky hudobník Giovanni Maria Pala vytvoril 40 sekundovú pochmúrnu pieseň pomocou nôt, ktoré sú údajne zakódované v kompozícii Poslednej večere.
Vatikánska výskumníčka Sabrina Sforza Galitzia preložila „matematické a astrologické“ znaky obrazu a dospela k záveru, že Posledná večera predpovedá apokalyptickú povodeň, ktorá zachváti planétu Zem v roku 4006.
Maliar sa ráno zobudil a začal maľovať obraz. Postupne, niečo aj podľa modelov (čo si dnes len domýšľame a dnes desiatky „vedcov“ skúmajú čo tým chcel autor povedať. Naprostá väčšina tzv odhalení je asi len zbožné prianie a fantázia vedcov.
Myslím si presne to iste