Tajomstvo šteklenia: ako funguje a prečo nás niekto rozosmeje a iný nie?
Šteklenie je jedným z najzáhadnejších a najkurióznejších prejavov ľudského tela a nervového systému. Každý z nás pozná ten zvláštny pocit – niekedy príjemný, inokedy neznesiteľný – keď sa nás niekto dotkne na určitých miestach a začne nás štekliť. Možno sa vám zdá, že sa to týka len detí, no rovnako štekliví môžu byť aj dospelí ľudia. Čo vlastne spôsobuje ten neovládateľný pocit, ktorý prežívame? A prečo nás niekto dokáže poštekliť a iný nie? A dokážeme to my sami? V našom článku nájdete odpovede nie len na tieto otázky.
Dva druhy šteklenia
Vedci rozlišujú dva základné druhy šteklenia – knismesis, jemné, štekliace pocity spôsobené ľahkým dotykom, napríklad pierkom alebo hmyzom lezúcim po koži. Tento typ šteklenia je skôr varovným signálom, ktorý má telo pripraviť na možnú hrozbu. Gargalesis zahŕňa intenzívne šteklenie, ktoré vyvoláva smiech a nutkanie sa brániť. Tento jav je špecifický pre sociálny kontakt, a teda sa vyskytuje v spojitosti s kontaktom s inými ľuďmi.
Evolučný význam
Ako aj ostatné formy správania, tak aj šteklenie má svoj evolučný pôvod. Dnes ho vnímame ako formu zábavy, či zblíženia, no odborníci sa zhodujú v názore, že v minulosti mohlo slúžiť ako tréning na sebaobranu – citlivé oblasti tela, ako sú brucho či krk, sú životne dôležité, a preto je výhodné, ak na dotyk v týchto zónach reagujeme rýchlo a reflexívne.
Prečo sa nedokážeme sami poštekliť?
Ak ste to už skúšali, určite ste prišli na to, že to sami nedokážete alebo len vo veľmi obmedzenej miere. Je to preto, že mozog dokáže rozlíšiť medzi vlastným dotykom a dotykom niekoho iného. Ak sa pokúsite poštekliť sami, mozog predvída pohyb a eliminuje prekvapivý efekt, ktorý je k štekleniu nevyhnutný. Štúdie dokonca ukázali, že ľudia s určitými neurologickými poruchami tento rozdiel niekedy necítia, čo môže viesť k tomu, že ich šteklenie vlastnou rukou je čiastočne účinné.
Šteklenie ako súčasť vzťahov
V detstve je šteklenie bežnou súčasťou hier medzi rodičmi a deťmi, v dospelosti je celkom bežný medzi partnermi. Smiech, ktorý šteklenie vyvoláva posilňuje vzťahy a znižuje napätie. Ide o formu neverbálnej komunikácie, ktorá nás zbližuje, hoci u niektorých ľudí môže vyvolávať aj úzkosť alebo stres, najmä ak nemajú nad situáciou kontrolu.
Kuriózne fakty o šteklení na záver
Niektoré živočíchy, ako potkany či primáty, dokážu takisto reagovať na šteklenie – vydávajú pri tom zvuky podobné smiechu.
Najcitlivejšími miestami na šteklenie sú chodidlá, podpazušie, boky, krk a brucho.
Starovekí Rimania údajne používali šteklenie ako formu mučenia, keď ľuďom šteklili chodidlá perím.
V minulosti niektoré kultúry verili, že smiech zo šteklenia je prejavom oslobodenia duše alebo vyháňania zlých síl.
Deti sú najcitlivejšie na šteklenie medzi 4. a 10. rokom života, neskôr citlivosť klesá, ale u niektorých ľudí zostáva výrazne zachovaná aj v dospelosti.
