Tínedžer si pamätá obdobie, keď mal iba tri mesiace. Vedci skúmali mimoriadne vzácny fenomén!
Väčšina ľudí si zo svojich prvých rokov života nepamätá takmer nič. Šestnásťročný chlapec, ktorý vystupuje pod anonymným označením KCL, je však výnimkou. Vedci uňho zaznamenali mimoriadne vzácnu formu autobiografickej pamäti a tvrdí, že jeho spomienky siahajú približne do obdobia, keď mal iba tri mesiace.
Práve rané detstvo je z pohľadu ľudskej pamäti veľmi špecifické. Väčšina dospelých si nedokáže vybaviť konkrétne udalosti z prvých rokov života. Tento jav súvisí s takzvanou detskou amnéziou. KCL však podľa výskumníkov vykazuje nezvyčajnú schopnosť vybavovať si vlastnú minulosť.
Sám vyhľadal výskumníka
Príbeh sa začal v roku 2025, keď sa chlapec sám ozval poľskému výskumníkovi Krystianovi Barzykowskému z Laboratória aplikovaného výskumu pamäti Jagelovskej univerzity v Krakove. Barzykowski sa venuje výskumu nedobrovoľnej autobiografickej pamäti, teda situáciám, keď sa človeku osobná spomienka vynorí v mysli bez toho, aby sa ju cielene snažil vyvolať. KCL tvrdil, že si dokáže vybaviť udalosti z veľmi raného detstva. Medzi jeho najstaršie uvádzané spomienky patria práve zážitky približne z obdobia troch mesiacov života.
Spomienky prichádzajú samy
Nezvyčajné však nie je iba to, ako ďaleko do minulosti jeho spomienky siahajú. Výskumníkov zaujalo aj to, akým spôsobom sa objavujú. KCL uviedol, že niektoré spomienky sa mu vybavia úplne spontánne. Spúšťačom môže byť napríklad vôňa, určitá pieseň alebo konkrétna veta. Podľa jeho vlastného opisu si dokáže vybaviť veľmi podrobné udalosti približne z polovice dní, ktoré uplynuli od augusta 2022.
Rodičia potvrdili časť jeho spomienok
Výskumníci pritom nechceli zostať iba pri tvrdeniach samotného chlapca. Niektoré jeho rané spomienky porovnávali aj s informáciami od rodičov. Autori štúdie uvádzajú, že jeho spomienky z raného detstva, približne z rokov 2010 až 2011, boli údajne potvrdené rodičmi. Chlapec zároveň uviedol, že pocit nepretržitého vedomého autobiografického prežívania sa uňho objavil približne vo veku troch rokov.
Nie je to jednoducho dokonalá pamäť
Jeho pozornosť, pracovná pamäť a exekutívne funkcie sa javili ako relatívne normálne. Výskumníci preto upozorňujú, že jeho výnimočnosť nespočíva v tom, že by si dokázal dokonale zapamätať všetko. Ide skôr o nezvyčajný spôsob, akým si vybavuje vlastné životné udalosti.
Výsledky boli mimoriadne
Počas výskumu absolvoval KCL sériu overených testov. Jeho výkon v oblasti nedobrovoľnej autobiografickej pamäti bol podľa autorov na úrovni, ktorá štatisticky prevyšovala 99,9 percenta všeobecnej populácie. To z neho robí mimoriadne zaujímavý prípad pre výskum ľudskej pamäti.
Čo sa deje v mozgu?
Možno by sa zdalo, že človek s takouto schopnosťou musí mať úplne odlišný mozog. Dostupné poznatky však takýto jednoduchý záver nepotvrdzujú. Výskumníci uvádzajú, že ľudia s týmto fenoménom nemusia mať zásadné anatomické odlišnosti od ostatnej populácie. Rozdiel môže spočívať skôr v dynamike vybavovania autobiografických spomienok a v citlivosti na podnety, ktoré tieto spomienky vyvolávajú.
Podobný prípad poznajú vedci už roky
KCL nie je úplne prvým človekom s podobnou schopnosťou. Výskumníci sa odvolávajú na prípad ženy, ktorý bol oficiálne opísaný v roku 2006. Žena dokázala spontánne a veľmi podrobne vybavovať udalosti zo svojej minulosti. Vedci jej schopnosť označili ako hypertymestický syndróm, pričom išlo o prvý zaznamenaný prípad tohto typu.
Výnimočná pamäť však neznamená dokonalosť
Výskum zároveň ukazuje, že mimoriadna autobiografická pamäť nemusí znamenať všeobecne lepšiu pamäť na všetky informácie. Kľúčovým rozdielom môže byť spôsob, akým sa osobné spomienky dostávajú do vedomia. Pri KCL sa ukázala výrazne zvýšená frekvencia spontánnych spomienok týkajúcich sa jeho vlastnej minulosti. Myšlienky súvisiace s budúcnosťou však zostávali v normálnom rozmedzí.
