V šesťdesiatych rokoch došlo v výraznému posilneniu japonskej ekonomiky. Tejto malej krajine sa začalo extrémne dariť a prejavilo sa to aj na železniciach. Prvú modernú vysokorýchlostnú železničnú trať otvorili už v roku 1964. Už v tej dobe sa začali po železnici premávať expresné a nočné vlaky. Popularita tzv. japonských spacích vlakov sa v 70-tych rokoch rozšírila aj do ďalších krajín a tie začali s podobnými vylepšeniami, no takúto úroveň takmer žiadna z nich nedosiahla.
Seto a Sunrise Izumo sú jediné pravidelne prevádzkované „spacie vlaky“. Pendlujú medzi Tokiom a mestom Okayama. Z Tokia však vyrážajú ako jeden spojený vlak. Až na stanici Okayama sú vlaky rozdelené do dvoch. Každý vlak potom pokračuje samostatne a nakoniec prechádzajú rôznymi destináciami. Sunrise Seto má svoju cieľovú destináciu mesto Takamatsu, ktoré sa nachádza na ostrove Shikoku a Sunrise Izumo smeruje do mesta Izumo.
Z Tokia vyrážajú každý deň o 22:00 a do cieľových destinácií prichádzajú o 7:27 resp. o 9:58 ráno. Využitie tejto služby tak pomáha cestovateľom ušetriť výdavky na noc v hoteli. Vlaky sú dokonca vybavené súkromnými kajutami a otvoreným priestorom nazývaným „nobi nobi“, ktorý je určený pre posedenie na koberci. V závislosti od typu priestoru musia japonskí držitelia železničnej karty zaplatiť ešte dodatočný poplatok do výšky asi 153 dolárov v prípade, ak sa chcú pohybovať po všetkých priestoroch, no miestnosť „nobi nobi“ je dostupná bez poplatkov. Bežné používanie zahŕňa aj sprchu, ktorú môžu cestujúci využiť po dobu 6 minút po zakúpení tzv. tokenu. Existuje však obmedzená ponuka týchto žetónov, takže každý, kto chce sprchu počas svojej cesty využiť, si musí tieto žetóny zaobstarať čím skôr.
Medzi ďalšie zariadenia patria toalety, predajné automaty a salóniky. Okrem toho chcú prilákať zákazníkov tým, že ponúkajú luxusné vagóny na spanie. Navyše, počas celej cesty majú cestujúci úžasné panoramatické výhľady na okolitú krajinu.
