V Atlantiku sa deje niečo nezvyčajné. Vedci varujú pred možným bodom zlomu
Zatiaľ čo väčšina svetových oceánov sa v dôsledku klimatických zmien otepľuje, v severnej časti Atlantiku sa už desaťročia nachádza oblasť, ktorá sa správa opačne. Južne od Grónska vedci pozorujú rozsiahlu „studenú škvrnu“, kde teplota vody postupne klesá.
Tento nezvyčajný jav dlhé roky zamestnával odborníkov. Nová štúdia teraz priniesla doteraz najpresvedčivejšie vysvetlenie, ktoré zároveň vyvoláva obavy z budúceho vývoja klímy.
Dôležitý oceánsky prúd slabne
Výskumníci analyzovali satelitné merania, historické záznamy aj údaje o teplote oceánov siahajúce až do polovice minulého storočia. Zamerali sa na otázku, prečo sa táto časť Atlantiku ochladzuje.
Výsledky naznačujú, že príčinou nie je väčší únik tepla z oceánu do atmosféry. Naopak, problém spočíva v tom, že do oblasti prúdi menej teplej vody než v minulosti.
Za javom má stáť oslabovanie systému oceánskych prúdov známeho ako Atlantická meridionálna cirkulácia (AMOC). Tento obrovský „dopravný pás“ prenáša teplú vodu z tropických oblastí smerom na sever a výrazne ovplyvňuje podnebie v Európe aj Severnej Amerike.
New study adds evidence that the "Cold Blob" in the North Atlantic is proof of AMOC slow-down. And it can only be explained by changes in ocean heat transport (impacted by us). Continued slowdown, even shut-down cannot be excluded. An unacceptable risk. https://t.co/WsMTV61SoV
— Johan Rockström (@jrockstrom) June 14, 2026
Vedci hovoria o možnom bode zlomu
Podľa odborníkov existuje čoraz viac dôkazov, že AMOC postupne stráca svoju silu. Nová štúdia podporuje názor, že studená škvrna je jedným z najviditeľnejších prejavov tohto procesu.
Niektoré klimatické modely zároveň naznačujú, že systém by sa mohol v priebehu tohto storočia priblížiť k takzvanému bodu zlomu. Ide o hranicu, po ktorej by mohlo dôjsť k veľmi výraznej zmene jeho fungovania.
Vedci však upozorňujú, že presný čas ani pravdepodobnosť takéhoto scenára zatiaľ nie je možné s istotou určiť.
Dôsledky by mohli pocítiť milióny ľudí
Ak by sa AMOC výrazne oslabil alebo úplne zastavil, následky by boli rozsiahle. Európa by mohla zažiť podstatne chladnejšie zimy, zmenili by sa zrážkové režimy v rôznych častiach sveta a dopady by pocítili aj ekosystémy či poľnohospodárstvo.
Odborníci upozorňujú, že tento systém zohráva kľúčovú úlohu pri regulácii klímy na severnej pologuli. Jeho ďalší vývoj preto patrí medzi najdôležitejšie otázky súčasného klimatického výskumu.
Na definitívne závery si ešte počkáme
Hoci nové výsledky posilňujú spojenie medzi studenou oblasťou v Atlantiku a oslabovaním oceánskych prúdov, vedci pripomínajú, že výskum pokračuje. Priame merania AMOC existujú len od roku 2004, čo je z pohľadu klimatických procesov pomerne krátke obdobie.
Napriek tomu sa čoraz viac odborníkov zhoduje, že vývoj v severnom Atlantiku si zaslúži zvýšenú pozornosť. Záhadná studená škvrna totiž môže byť jedným z najvýraznejších varovných signálov, že sa v oceánoch odohrávajú významné zmeny.
