Chôdza je kľúčovou vlastnosťou ľudstva. Schopnosť postaviť sa na dve nohy pomohla našim predkom prežiť. Umožnila rýchlo a efektívne prejsť veľké vzdialenosti a mnohí to využili vo svoj prospech. Kráčali tak dlho a ďaleko, že si získali slávu. Vo viktoriánskej ére sa stala chôdza veľmi populárnym športom. Edward Payson Weston vo veku 71 rokov prešiel približne 6600 kilometrov z New Yorku do San Francisca.
Od chôdze odrádza moderný americký dizajn
Keď sa spisovateľ Ken Ilgunas vydal na túru po navrhovanej trase ropovodu Keystone XL, zistil, že namiesto chôdze alebo pešej turistiky po celej krajine by ju skutočne musel považovať za priestupok. V komentári pre The New York Times hovoril o legálnych aspektoch chôdze a o tom, že zatiaľ čo v USA je vstup na väčšinu súkromných pozemkov zakázaný, vo väčšine Európy je bežné a akceptované chodiť kamkoľvek:
„Vo Švédsku to nazývajú „allemansrätt“. Vo Fínsku je to „jokamiehenoikeus“. V Škótsku je to „právo túlať sa“. Nemecko umožňuje prechádzky cez lesy v súkromnom vlastníctve, nevyužívané lúky a polia.“
„Severské a škótske zákony sú ešte veľkorysejšie,“ pokračuje Ilgunas. „Škótsky zákon o pozemkovej reforme z roku 2003 otvoril celú krajinu pre množstvo zábav, vrátane horskej cyklistiky, jazdy na koni, kanoistiky, plávania, sánkovania, kempovania a väčšiny činností, ktoré nezahŕňajú motorové vozidlo, pokiaľ sú vykonávané zodpovedne. Vo Švédsku môže byť vlastníkom pôdy zakázané stavať ploty výlučne s cieľom zabrániť vstupu ľudí. Chodci na mnohých z týchto miest nemusia platiť peniaze, žiadať o povolenie alebo získavať povolenia.“
Boj o chôdzu v dnešnej Amerike
V roku 1968 Kongres schválil zákon o národnom systéme chodníkov, ktorý určil viac ako 82 000 km legitímneho pešieho priestoru po celej krajine. Štúdie jasne ukazujú výhody trávenia času v prírode, pričom chôdza je jedným z najlepších spôsobov, ako bojovať proti sedavému životnému štýlu, ktorý je zdraviu nepriaznivý. Avšak v roku 2003 až 2012 bolo v Amerike zabitých viac ako 47 000 chodcov a približne 676 000 osôb bolo zranených pri svojich prchádzkach krajinou.
Americká posadnutosť súkromným vlastníctvom
Nárok na voľný pohyb v USA bol postupne obmedzovaný od konca 19. storočia, či už z dôvodov rasovej diskriminácie alebo kvôli ochrane majetku a divočiny. Napriek rozhodnutiu Najvyššieho súdu v roku 1920, ktoré umožnilo verejnosti cestovať po neuzavretom súkromnom pozemku, sa táto sloboda čoraz viac obmedzovala v dôsledku označenia „zákaz vstupu“.
Vlastníci pôdy získavali väčšiu kontrolu nad tým, kto môže vstúpiť na ich pozemky. Táto tendencia o ochrane súkromného vlastníctva viedla k obmedzeniu prístupu k verejným pozemkom, čo môže byť problémom pre ľudí v oblastiach s nedostatkom verejných priestranstiev na prechádzky. Na niektorých miestach v Európe existujú prísnejšie zákony týkajúce sa vstupu na súkromné pozemky a poškodenie majetku môže viesť k vážnym následkom.
Amerika priateľská k chodcom
V mnohých častiach USA nie je veľa ľudí, ktorí bojujú za právo chodiť voľne. Ilgunas vyzýva na diskusiu o tom, ako otvoriť krajinu pre všetkých, pretože prechádzka v prírode by nemala byť považovaná za nezákonnú ani rušivú. „Prechádzka v najslávnejšej krajine na svete by mala byť právom každého.“
Zatiaľ má Amerika aspoň Národný systém chodníkov, ktorý môže ponúknuť príležitosť na pokojné prechádzky lesmi v súkromných pozemkoch, nevyužívanými lúkami a poliami.
