Vedci prišli na to, ako zachrániť najohrozenejšieho cicavca na svete – nosorožca tuponosého severného!

618

Vedci prišli s naozaj skvelou správou. Zistili, ako zachrániť nosorožca tuponosého pred vyhynutím. Podľa nich, DNA z menej ohrozeného druhu tohto nosorožca – konkrétne nosorožca tuponosého južného, by sa mohla použiť ako súčasť šľachtiteľského programu na záchranu jeho severného bratranca.

Nosorožec tuponosý severný je najohrozenejším cicavcom na svete. Na pokraji vyhynutia je kvôli dlhým rokom pytliactva, ktoré je vykonávané hlavne s cieľom získania ich rohov. Vo voľnej prírode zostávajú už len posledné dva kusy z tohto druhu. Ide o pár samičiek, ktoré sú strážené 24 hodín denne v Keni ozbrojenými strážcami.

white rhinos fotografia
Foto od Rod Waddington

Výskumníci na Cardiffskej univerzite a na univerzite Venda v Južnej Afrike analyzovali genetické vzorky z 232 nosorožcov. Zistili, že populácie severného a južného nosorožca tuponosého sa počas chladných a suchých období správali tak, ako pred 14 000 rokmi.

Predtým totiž vedci predpokladali, že tieto dva druhy nosorožca nemôžu zdieľať svoje gény. Dr. Isa-Rita Russo z Cardiffskej univerzity povedala: „Dokázali sme, že v histórii existoval kontakt medzi severnou a južnou populáciou nosorožcov. Je to naozaj zaujímavý nález, pretože genetický dôkaz o kontakte medzi týmito druhmi naznačuje, že je možné úspešne zachrániť nosorožca tuponosého severného.“

Gény nosorožca tuponosého južného by mohli byť kombinované s DNA nosorožca tuponosého severného tak, aby vytvorili embrya. Vedci potom tieto embryá implantujú do prvého spomínaného druhu nosorožca, keďže Majin a Patu – posledné dva zostávajúce druhy nosorožca severného, budú pravdepodobne mŕtve skôr, než sa im podarí tento plán uskutočniť.

Počet nosorožcov tuponosých južných začínal klesať už pred 400 rokmi. Profesor Yoshan Moodley z University of Venda povedal: „Zdá sa, že tomuto druhu nosorožcov nikdy nebola cudzia nízka genetická rozmanitosť. Naše výsledky ukazujú, že druh bol vystavený viacerým klimatickým a antropogénnym poklesom populácie. Je to jedno z mála veľkých zvierat, ktoré prežili poslednú dobu ľadovú a je jasné, že ľudia naďalej dopomáhali geneticky ohrozenému druhu k zániku.“

Zdroj

Zuzana Kostelníková
Ahojte, volám sa Zuzana, keďže ešte študujem na vysokej škole, presnejšie na fakulte verejnej správy, tak mám aj dostatok voľného času. Ten venujem najmä vám - čitateľom a to tým, že sa vám snažím prinášať tie najzaujímavejšie a najaktuálnejšie informácie z celého sveta, ale aj z domova. Okrem písania mi môj voľný čas zaberá motorka, mám rada šport, šoférovanie a ako každá žena milujem nakupovanie.
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre