Vedci prvýkrát otestovali vakcínu navrhnutú umelou inteligenciou. Môže zmeniť boj proti pandémiám
Umelá inteligencia sa čoraz viac presadzuje aj v medicíne. Vedci z britskej Cambridgeskej univerzity predstavili nový typ vakcíny, ktorej kľúčovú časť navrhla práve AI. Očkovanie už prešlo prvými testami na ľuďoch a jeho cieľom nie je boj len s dnešnými vírusmi, ale aj s tými, ktoré by mohli spôsobiť budúce pandémie.
Cieľom je ochrana pred celou skupinou vírusov
Väčšina súčasných vakcín je vytvorená proti konkrétnemu vírusu alebo jeho variantu. Problém nastáva v momente, keď vírus zmutuje a získa nové vlastnosti. V takom prípade je často potrebné vakcíny aktualizovať.
Výskumníci sa preto rozhodli ísť inou cestou. Pomocou umelej inteligencie analyzovali genetické údaje tisícok príbuzných koronavírusov a hľadali ich spoločné znaky, ktoré sa počas evolúcie menia len minimálne.
Práve tieto stabilné časti sa stali základom novej vakcíny. Teoreticky by tak mohla poskytovať ochranu nielen proti známym variantom COVID-19, ale aj proti ďalším príbuzným vírusom, ktoré sa zatiaľ medzi ľuďmi nešíria.
AI pomohla nájsť to, čo sa nemení
Umelá inteligencia skúmala rozsiahle databázy vírusov patriacich do skupiny sarbekovírusov. Tá zahŕňa vírus SARS, vírus spôsobujúci ochorenie COVID-19 aj viaceré koronavírusy kolujúce medzi zvieratami.
Úlohou systému bolo nájsť genetické prvky, ktoré zostávajú podobné naprieč celou skupinou. Vedci následne vytvorili špeciálny antigén, ktorý by mohol imunitný systém pripraviť na rozpoznanie širšieho spektra vírusov.
Takýto prístup by mohol v budúcnosti pomôcť reagovať na nové infekcie skôr, než sa rozšíria do celého sveta.
Vakcína využíva DNA namiesto mRNA
Novinka sa od vakcín používaných počas pandémie líši aj technológiou. Namiesto mRNA využíva DNA.
DNA vakcíny majú niekoľko praktických výhod. Sú stabilnejšie pri skladovaní a nevyžadujú také náročné chladiace podmienky. To by mohlo uľahčiť ich distribúciu najmä v krajinách s obmedzenou zdravotníckou infraštruktúrou.
Zaujímavosťou je aj spôsob podávania. Vakcína sa nemusí aplikovať klasickou ihlou. Do kože sa dostáva pomocou vysokotlakového prúdu tekutiny, čo môže zjednodušiť očkovanie väčšieho počtu ľudí.
Prvé testy dopadli povzbudivo
Do úvodnej fázy klinického skúšania sa zapojilo 39 dobrovoľníkov. Hlavným cieľom bolo overiť bezpečnosť novej technológie.
Výsledky ukázali, že vakcína dokázala vyvolať tvorbu protilátok schopných rozpoznávať viacero typov príbuzných koronavírusov. Zároveň sa ukázalo, že očkovanie bolo dobre tolerované a neobjavili sa závažné bezpečnostné problémy.
Vedci však upozorňujú, že imunitná odpoveď bola zatiaľ skôr mierna a bude potrebné ďalšie testovanie.
Univerzálne vakcíny by mohli zmeniť budúcnosť medicíny
Výskumníci už uvažujú o využití rovnakého princípu aj pri ďalších ochoreniach. Medzi kandidátmi sú napríklad chrípka, vtáčia chrípka či ebola.
Ak by sa podarilo vytvoriť vakcíny schopné chrániť pred celými skupinami vírusov, mohlo by to výrazne zmeniť spôsob, akým svet reaguje na nové infekčné hrozby. Namiesto vývoja novej vakcíny po vypuknutí epidémie by ochrana mohla existovať už vopred.
Hoci univerzálna vakcína je ešte stále vzdialená niekoľko rokov, prvé výsledky naznačujú, že umelá inteligencia by mohla zohrávať významnú úlohu pri jej vývoji.
