Vedci vyriešili 150 rokov starú záhadu. Obrovský vták, ktorý mal vyhynúť, je stále medzi nami
Niektoré vedecké záhady sa podarí vyriešiť až vďaka technológiám, ktoré predchádzajúce generácie výskumníkov nemali k dispozícii. Presne to sa stalo v prípade obrovského vtáka z poslednej doby ľadovej, ktorého vedci viac než storočie považovali za samostatný vyhynutý druh.
Nová analýza starovekej DNA však naznačuje, že tento vták v skutočnosti nikdy nevyhynul. Pravdepodobne išlo o väčšieho predchodcu dnešného žeriava popolavého, ktorý sa postupom času zmenšil.
Záhada sa začala nálezom veľkej kosti
V roku 1870 skúmal francúzsky biológ Alphonse Milne-Edwards nezvyčajne mohutnú kosť nohy, ktorá pochádzala z jaskyne na juhu Francúzska.
Keď ju porovnal s kosťami žijúcich žeriavov, usúdil, že patrila dovtedy neznámemu druhu. Vtáka pomenoval Grus primigenia a zaradil ho medzi vyhynuté živočíchy z obdobia poslednej doby ľadovej.
Jeho skutočná identita však zostávala predmetom vedeckých diskusií ďalších 150 rokov.

DNA odhalila prekvapivú podobnosť
Medzinárodný tím vedcov preskúmal 18 starovekých kostí žeriavov nájdených v Anglicku, Walese, Francúzsku, Nemecku a na Baleárskych ostrovoch.
Genetické výsledky neukázali zásadné rozdiely medzi menšími a väčšími exemplármi. Všetky skúmané pozostatky patrili žeriavovi popolavému (Grus grus), ktorý žije aj v súčasnosti.
Vedci sa preto domnievajú, že pôvodné rozlišovanie dvoch druhov mohlo súvisieť s rozdielnou veľkosťou vtákov vrátane rozdielov medzi samcami a samicami.
Pôvodnú kosť z roku 1870 však nemohli analyzovať, pretože ide o príliš vzácny múzejný exemplár.
Prečo sa žeriavy postupne zmenšili?
Výskum priniesol aj ďalšiu otázku. Podľa vedcov sa veľkosť žeriavov začala postupne znižovať po 11. storočí.
Možným vysvetlením sú klimatické zmeny alebo zásahy človeka do krajiny, napríklad odvodňovanie mokradí. Tieto príčiny však zatiaľ zostávajú iba hypotézami.
Výsledky publikované v odbornom časopise Royal Society Open Science ukazujú, ako môže moderná genetika zmeniť naše poznatky o dávnych živočíchoch a opraviť závery, ktoré vedci prijali pred viac než storočím.











