Vedci zistili, že hojenie rán u ľudí trvá trikrát dlhšie než u našich zvieracích príbuzných
Nová štúdia odhaľuje evolučnú záhadu: prečo sa ľudské telo zotavuje pomalšie než telo šimpanza či potkana?
Hojenie rán u ľudí prebieha výrazne pomalšie ako u iných cicavcov – vrátane našich najbližších príbuzných, šimpanzov. Vyplýva to z novej štúdie publikovanej v odbornom časopise Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences, podľa ktorej sa ľudské rany hoja až trikrát pomalšie než u ostatných primátov a hlodavcov. Tento rozdiel vedci nepozorovali medzi inými druhmi primátov ani medzi primátmi a zvieratami ako sú potkany či myši. Naznačuje to, že pomalšie hojenie je unikátna vlastnosť ľudskej línie, ktorá sa pravdepodobne vyvinula až po našom oddelení od spoločného predka so šimpanzmi.
Researchers have found that wounds heal three times more slowly in humans than in other primates and rodents, suggesting we may have evolved slower healing at some point in our ancestry. https://t.co/lzJnVgzv5q
— Live Science (@LiveScience) April 30, 2025
Ako prebieha hojenie u ľudí a u zvierat
Proces hojenia rán prebieha u ľudí v niekoľkých fázach – od zastavenia krvácania, cez zápalovú reakciu, až po regeneráciu tkaniva. Do miesta poranenia prichádzajú imunitné bunky, fibroblasty produkujú kolagén, formujú sa nové cievy a kožné bunky sa premiestňujú, aby ranu zakryli. Hoci základné mechanizmy sú podobné aj u iných cicavcov, mnohé druhy – napríklad kone, mačky či hlodavce – využívajú navyše aj tzv. stiahnutie rany (wound contraction), pri ktorom sa jej okraje „zošívajú“ podobne ako stehmi.
Výskum v teréne aj v nemocnici
Výskumníci porovnávali hojenie u ľudí, primátov aj hlodavcov. V Keni sledovali hojenie poranení u babuónov, zelených opíc a sykesových opíc. Zvieratá dostali štandardizované poranenie a následne vedci každý deň merali plochu, šírku a dĺžku rany. Šimpanzy boli monitorované v japonskom azyle Kumamoto Sanctuary, kde vedci analyzovali prirodzene vzniknuté poranenia na rôznych častiach tela.
U ľudí bol výskum realizovaný na dobrovoľníkoch, ktorí podstúpili chirurgické odstránenie kožných nádorov. Ich rany boli denne fotografované v nemocnici na univerzite v japonskej prefektúre Rjúkjú. Hojenie potkanov a myší prebiehalo v laboratórnych podmienkach. Výsledky ukázali, že medzi neľudskými primátmi a hlodavcami neexistoval významný rozdiel v rýchlosti hojenia, no ľudské rany sa hojili približne trikrát pomalšie.
Evolučná záhada: prečo by sa človek vyvíjal takto?
Pomalé hojenie sa na prvý pohľad javí ako nevýhoda – znižuje schopnosť uniknúť predátorom, komplikuje získavanie potravy a vyžaduje viac energie. Vedci preto hľadajú vysvetlenie. Jednou z hypotéz je, že výraznejšie potenie viedlo k zníženiu hustoty ochlpenia, čo zraniteľnejšiu kožu mohlo „kompenzovať“ vývojom hrubšej pokožky – tá by však mohla hojenie spomaľovať.
Ďalším faktorom mohli byť sociálne väzby a rané využívanie liečivých rastlín, ktoré pomáhali zmierňovať negatívne dôsledky pomalšieho zotavovania. Aj keď ide zatiaľ len o teórie, vedci sú presvedčení, že ľudské hojenie sa odlíšilo od našich príbuzných relatívne nedávno – niekedy po rozchode s naším spoločným predkom so šimpanzmi, asi pred 6 miliónmi rokov.
Výskum pokračuje
Tím odborníkov zdôrazňuje, že úplné pochopenie toho, prečo sa ľudské telo hojí pomalšie, si vyžaduje širší výskum. Budú potrebné komplexné analýzy zahŕňajúce genetiku, bunkovú biológiu, anatómiu, vývojovú históriu a porovnanie so súčasnými i vyhynutými druhmi. Vedci veria, že lepšie pochopenie tejto odlišnosti by mohlo v budúcnosti zlepšiť aj liečbu chronických či zle sa hojacich rán u ľudí.
