Videli ste slony, ktoré maľujú? Za zábavou sa môže skrývať utrpenie.
Už ste aj vy videli správy a videá o tom, kde slon chytí do svojho chobota štetec, namočí ho do farby a maľuje obraz? Môže síce vyzerať trochu zvláštne a pripomínať kresbu 5-ročného dieťaťa, no keď si uvedomíme, že ho namaľovalo zviera a dokonca pomocou chobota, ide o úchvatnú skutočnosť. Je to preto, že inteligencia slonov je porovnateľná s primátmi. Treba však rozlišovať v tom, či má slon sám záujem o maľovanie alebo je k tomu nútený pre získanie pozornosti verejnosti. Aj keď by ste čakali, že častejšia je prvá možnosť, opak je pravdou.
Je teda výcvik slonov k maľovaniu vôbec etický a zábavný alebo prevažuje krutosť a chamtivosť? Sami si utvorte názor. Jedno je však isté, vždy záleží od prístupu konkrétnych ľudí, je však smutné, že niektorí viac myslia na svoje pohodlie ako na samotné zviera.
Ako vyzerá samotný výcvik?
Pohľad na maľujúceho slona priam vyráža dych, no metódy výcviku vás nepríjemne zaskočia, príliš nápadne pripomínajú týranie zvierat, až takto ďaleko to mnohokrát zájde.
Nedávna štúdia na štyroch ázijských slonoch v zajatí v Melbourne Zoo v Austrálii sa snažila identifikovať správanie súvisiace so stresom v súvislosti s maľovaním. Ukázalo sa, že slony, ktoré neboli vybraté na maľovanie boli oveľa pokojnejšie ako tie, ktoré mali ísť maľovať.
Zároveň zistili, že tréneri používajú hlučné nástroje alebo iné triky, ktorými slonov nútia spolupracovať, čo vo výsledku spôsobuje slonom stres počas celého tréningového procesu. Okrem toho sú v neustálom nepohodlí, čo výrazne znižuje kvalitu ich života – častokrát aj vtedy, keď sú nútení maľovať dookola ten istý obraz. Ďalšou vecou, ktorú je potrebné si všimnúť, sú tréneri, ktorí stoja pri slonoch s bičíkmi, ktoré sú dôkazom spôsobovania fyzickej bolesti na to, aby slony naučili tento bizarný trik.
Používajú sa príliš mladé jedince
Okrem toho sú slony vybrané k tréningu maľovania veľmi mladé (pre lepšiu schopnosti učenia) a mali by byť ešte stále so svojimi matkami. Sú chovaní v zajatí ďaleko od svojej rodiny len v prítomnosti ľudí za účelom zábavy, bez možného návratu späť do voľnej prírody.
Ako by mal výcvik vyzerať?
Tréning zvieraťa môže byť pre neho akousi formy hry, zábavy alebo plynutia času. Je však dôležité načúvať zvieraťu a rešpektovať jeho hranice. Ideálny prípad je umožniť zvieraťu žiť čo najbližšie k jeho normálnemu životu a možno sa ho nakoniec pokúsiť vrátiť do voľnej prírody.
Ako ľudia by sme mali pochybovať o našej tendencii antropomorfizovať zvieratá a mať radosť z ich pozorovania. To, čo nás baví a teší, môže byť pre samotné zviera zdrojom veľkej nedôstojnosti a bolesti.
