Každý majiteľ zvieraťa (a isto to neplatí len o psíčkaroch) si je istý, že by ich zvierací spoločník stál po ich boku i v čase nebezpečenstva alebo núdze. No nie každé zviera by išlo až za hranicu svojich možností, ako to bolo v prípade zvierat, ktoré sa aktívne účastnili vojny, kde riskovali svoje zdravie a život tým, že verne stáli po boku vojakov, ktorí ich potrebovali.
V tomto článku vám nepredstavíme obyčajné zvieratá, ale skutočných vojnových hrdinov, ktorí pracovali nad rámec povinností – neochvejne zachraňovali ľudské životy, riešili ťažké výzvy a vydobili si miesto v srdciach vojakov. Svoju prácu vnímali ako poslanie a vykonávali ju s maximálnou odvahou a presvedčením, za čo si rozhodne zaslúžili byť ocenení mnohými titulmi a vyznamenaniami.
Toto sú zvieratá, ktoré išli príkladom pre svoju krajinu a ľudia si ich budú pamätať pre ich čestné činy.
Seržant Stubby bol ozajstným americkým hrdinom, v armáde slúžil 18 mesiacov
Jeho majiteľ, vojak J. Robert Conroy, ho našiel ako šteňa potulovať sa v okolí výcvikového tábora, kam ho prepašoval aj napriek zákazu – nakoniec tu Stubbymu dovolili zostať na „výcvik“ – učili ho základné povely a stal sa súčasťou tábora. Neskôr ho jeho majiteľ prepašoval v košíku na loď na západný front, do Francúzka.
Bojoval na fronte, no čoskoro sa jeho život ocitol v ohrození – nadýchal sa bojového plynu – yperitu, ktorý sa používal v 1.svetovej vojne. Prežil a vďaka tomu „zážitku“ dokázal dokonale rozpoznať pach smrteľného plynu. Netrvalo dlho a vojakom tým zachránil život – keď Nemci vypustili plyn skoro ráno, kým vojaci ešte spali, Stubby začal štekať a spiacich vojakov zobudil. Pomáhal aj svojim geniálnym sluchom – dokázal započuť bombardéry, delostrelectvo i kričiacich zranených. Zúčastnil sa celkovo 17 bitiek a utrpel ešte ďalšie dve zranenia – po výbuchu granátom. Získal však mnoho ocenení a stal sa seržantom.
Kobyla Reckless slúžila v kórejskej vojny
Kobyla menom Ah Čim Hai (Ranný plameň) nebola vždy vojnovým koňom, na začiatku svojho života bola trénovaná ako dostihový kôň, keď však začala v roku 1950 kórejská vojna pomohla svojim majiteľom ujsť mimo mesta. Rodina však nemala peniaze na liečbu jedného zo svojich detí a tak kobylu predali americkým mariňákom. Títo vojaci rýchlo prišli na to, že je naozaj veľmi bystrá – naučili ju niekoľko povelov, ktoré zvládala bez problémov, čo však bola dôležitejšie – nemala strach (preto meno Reckless – ľahkomyseľná), a tak jej za úlohu dali prepravovať zbrane a strelivo zo skladu na front.
Počas svojej najslávnejšej bitky zvládla spolu preniesť 4 tony výbušnín, občas ju využívali i na prenos zranených vojakov. Bola natoľko obľúbená, že ju kŕmili mnohými dobrotami a nejeden vojak bol pre ňu ochotný obetovať svoj život. Utrpela niekoľko zranení, ale prežila. Udelili jej titul seržanta a niekoľko ocenení.
G. I. Joe zachránil životy 1000 mužom
Americký poštový holub bol zodpovedný za záchranu vyše 1000 mužov. Nemci obsadili talianske mesto Colvi Vecchia, ktoré chceli Briti spolu s pomocou amerických bombardérov získať späť. Nečakaný ústup Nemcov však spôsobil, že Briti dedinu obsadili skôr. Problémom však bolo informovať amerických bombardérov o tomto neočakávanom kroku. Nikto z nich totiž netúžil stať sa obeťou spojeneckých lietadiel. Vysielačka nefungovala, a tak sa rozhodli použiť holuba, a ten ich zachránil. Holub menom G. I. Joe dorazil na letisko vzdialené 30 kilometrov v priebehu 20 minút v čase, keď sa bombardéry chystali na štart. Za svoj extrémny výkon si vyslúžil britské ocenenie – Dickinovu medailu.
Pavián Jackie obetoval končatinu pre svoju krajinu
Pavián Jackie slúžil svojej krajine v zákopoch počas prvej svetovej vojny.
Pôvodne mal byť len spoločníkom mladého vojaka Alberta Marra. Jackie sa však zúčastňoval cvičení ako každý iný vojak, a tak sa stal oficiálnym maskotom jednotky.
Dostal uniformu, bol vycvičený, napríklad aj ako nočný strážnik. Vďaka ostrému sluchu vedel včas varovať pluk pred blížiacim sa nepriateľom. Keď jeho majiteľa Alberta postrelili do ramena, Jackie zostal s ním a ranu mu olizoval v snahe vyliečiť ho. Jeho služba vlasti sa skončila, keď ho zranili črepiny a nohu mu museli amputovať, podstatné však bolo, že prežil a spolu s ním aj jeho partner Albert. Po príchode domov sa spoločne s Červeným krížom venovali získavaniu peňazí pre zranených vojakov.
Medveď Wojtek bol vychovaný poľskými vojakmi, s ktorými nastúpil i na front
Po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemcami Stalin prepustil tisícky poľských zajatcov, ktorí sa preplavili do Egypta a pridali sa k Britom, v Iráne narazila na pastiera, od ktorého kúpili mláďa medveďa, ktorý prišiel o matku.
Vojaci sa mu venovali, a tak sa naučil chodiť po zadných i salutovať, zaujímavosťou je, že sa naučil piť pivo, fajčiť cigarety a každé ráno si doprial šálku kávy. Nebolo to však len o zábave, Wojtek sa zúčastnil i viacerých bitiek, kde vojakom nosil munície. Po vojne sa dostal do zoo v Edinburgu, kde mu vojaci do smrti nosili cigarety na znak úcty, vďaky a lásky. Predsa len to boli oni, ktorí ho vychovali.
